Týždeň v Ježišovom Srdci
3. deň: Nájdenie Ježiša v chráme
Zasvätenie období vyprahnutosti, v ktorých nepociťujeme Božiu prítomnosť
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého
VZÝVANIE DUCHA SVÄTÉHO
Duchu Svätý, zapálil si v nás oheň; v ňom sa modlíme, rozjímame a robíme pokánie. Ak by si nás opustil, naše duše by nemohli žiť, tak ako naše telo, keby vyhaslo slnko.
Môj presvätý Pane a Posvätiteľ, všetko, čo je vo mne dobré, je tvoje…
Ak sa nepodobám svätým, tak je to preto, že si nežiadam dosť vrúcne tvoju milosť, že nežiadam milosť dostatočne veľkú a nevyužívam s horlivosťou ani tú, ktorú si mi dal. Umocňuj vo mne milosť lásky, hoci jej nijako nie som hoden.
Je vzácnejšia než čokoľvek na svete. Radšej ju než všetko, čo mi môže ponúknuť svet. Ach, daj mi ju! Je mojím životom!
(kardinál „Newman)
Zasvätenia sa svätému Jozefovi
Ó, môj milovaný svätý Jozef, prijmi ma za svoje dieťa. Postaraj sa o moju spásu, bdej nado mnou dňom i nocou, chráň ma pred príležitosťami na hriech, získaj mi čistotu tela. Skrze tvoje orodovanie u Ježiša mi daj ducha obety, pokory, sebazapierania, vrúcnu lásku k Ježišovi v Najsvätejšej sviatosti a sladkú a nežnú lásku k Márií, mojej Matke. Svätý Jozef, buď so mnou v živote, buď so mnou v smrti a získaj mi priaznivý súd u Ježiša, môjho milosrdného Spasiteľa. Amen.
Svätý Bernardín Sienský
Verím v Boha
Desiatok ruženca na úmysly Panny Márie
Božie Slovo
Lk 2,48-50:
Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
Posolstvo Panny Márie z Medžugoria, 25. marca 1992:
„Drahé deti! Dnes – ako nikdy predtým – vás volám, aby ste moje posolstvá prežívali a uskutočňovali ich vo svojom živote. Prišla som k vám, aby som vám pomáhala, a preto vás žiadam, aby ste zmenili svoj život, lebo ste sa dali na zlú cestu, cestu záhuby. Keď som vám hovorila: Obráťte sa! Modlite sa! Postite sa! Zmierte sa! – prijímali ste tieto posolstvá povrchne. Začali ste ich prežívať, ale potom ste sa ich vzdali, lebo vám boli ťažké.
Nie, drahé deti! Ak je niečo dobré, máte v tom dobre vytrvať, a nie si myslieť: Boh ma nevidí, nepočuje a nepomáha! A tak ste sa kvôli svojim žalostným záujmom vzdialili od Boha a odo mňa. Prostredníctvom vás som chcela vytvoriť oázu pokoja, lásky a dobroty. Boh chcel, aby ste svojou láskou a s jeho pomocou robili zázraky, a tak boli príkladom.
Preto vám hovorím: satan sa zahráva s vami a s vašimi dušami, a ja vám nemôžem pomôcť, lebo ste vzdialení od môjho Srdca. Preto sa modlite a prežívajte moje posolstvá! Potom uvidíte zázraky Božej lásky vo svojom každodennom živote. Ďakujem vám, že ste odpovedali na moje pozvanie.“
MEDITÁCIA
Panna Mária slovami: „tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali“ (Lk 2, 48) vyjadruje veľmi trpkú bolesť.
Mysticky tento zážitok zarmucuje, vyvoláva horkosť a podrobuje skúške; no strata Milovaného a odlúčenosť dušu zároveň budujú a rozvíjajú. Touto trpkosťou duša pripútaná k Milovanému nenachádza viac pokoj; z lásky ustavične strežie, aby sa neodlúčila svojou vinou. Preto všetko pochodí a všade hľadá svojho Najmilšieho, žiada o pomoc každého, aby našla toho, ktorého jej srdce miluje. Ježišova Matka prežívala svoju bolesť veľmi čnostne…
Presvätá Panna, ktorú od chvíle jej počatia napĺňal Duch Svätý, nebola ušetrená takejto skúšky preto, aby nám slúžila ako príklad. Ježiš konal uvážene, chcel, aby nám mysticky ukázala, ako duša napreduje pri bolestnom zakúsení neprítomnosti Milovaného a pri jeho ustarostenom hľadaní. Napokon Najmilší sa vracia k duši s ešte väčšou nehou, ak sa pre ľahostajnosť nestala nehodnou tohto návratu.
(sv. Bernardín Sienský)
Ach, to detské „prečo“! Prebodnúť Máriino srdce prislúchalo skôr starcovi, kňazovi. Ale dieťaťu, jej dieťaťu?! Nezabúdajme, že toto dieťa bolo kňazom, a omnoho viac než Simeon; v istom zmysle bolo jediným kňazom, v každom prípade jediným, ktorý ním bol odjakživa svojou podstatou… „Prečo ste ma hľadali?“ pýta sa Ježiš svojej Matky v chráme. „Prečo si ma opustil?“ volá na svojho Otca z oltára kríža. Jeho výkrik na Kalvárii je taký hrozný, že evanjelisti zaváhali, či ho majú preložiť. Odovzdali nám ho v drsnosti semitských slabík: Lema sabakthani! Oboje „prečo“ sa tu stretajú, v oboch je čosi nevyspytateľné a nepochopiteľné… Ježiš, ktorý videl Boha, ktorý sa tešil blaženému nazeraniu viac než všetci svätí a anjeli dovedna, je tu už iba muž bolesti, a akej bolesti! Pritom si však kladiem otázku, či ono detské „prečo“ nie je rovnako strašné, najmä pre nás.
(P. Dehau, „Eve et Márie “ – Eva a Maria)
Anjelovo zvestovanie Márii začína sa i končí slovami, ktoré vzbudzujú odvahu: „Neboj sa, Mária,“ a „Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1, 30.37). A naozaj, panenská Matka si v celom svojom živote zachováva istotu, že Boh je blízko nej a pomáha jej svojou starostlivou dobrotou. To isté možno povedať o Cirkvi, ktorá nachádza „útočište“ (Zjv 12, 6) na púšti – na mieste, kde Boh podrobuje svoj ľud skúške, ale aj zjavuje svoju lásku. Mária je živým slovom útechy pre Cirkev, zápasiacej so smrťou. Keď nám ukazuje svojho Syna, uisťuje nás, že v ňom sú už sily smrti premožené: „Súboj divný viedli spolu život i smrť ukrutná. Pán života mrie i vstáva, smrť nás už viac nesputná“ (Rímsky misál, sekvencia na Veľkonočnú nedeľu).
(Ján Pavol II., Evanjelium vitae, 105)
Zasvätenie sa Ježišovi skrze Máriu
Mária, dnes pred Tebou a v Tvojich rukách si obnovujem a potvrdzujem svoje krstné sľuby. Navždy sa zriekam satana, všetkých jeho skutkov a zasväcujem sa Ježišovi Kristovi Jeho Božskému Srdcu. Chcem niesť svoj kríž a nasledovať Krista po všetky dni svojho života, podľa vôle nebeského Otca. Pred tvárou celého nebeského dvora a celej Cirkvi sa dnes, ó Mária, zasväcujem Tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Buď mojou Matkou a Kráľovnou. Vo všetkej podriadenosti a láske Ti odovzdávam a zasväcujem svoje telo a dušu, svoj majetok viditeľný i neviditeľný, plody svojich dobrých skutkov, minulých, súčasných aj budúcich. Prenechávam Ti absolútnu slobodu, aby si vládla nado mnou a nad všetkým čo mi patrí, podľa Tvojho zaľúbenia, a to všetko pre väčšiu slávu Božiu teraz i naveky. Amen
S požehnaním a súhlasom mukačevského diecézneho biskupa Mons. Antala Majneka OFM
Antifóna
Noc ducha dopustil na Matku nebies Kráľ,
jej srdce zamiera a preniká ho žiaľ.
Vari to znamená, že trpieť dobrom je?
Ach, nad bolesť z lásky čírejšie blaho niet!
Všetko, čo Pán mi dal, naspäť môže vziať.
Nech pritom bolesťou nešetrí kvôli mne.
Aj keby sa mi skryl, som ochotná čakať,
kým zasvitne mi deň, keď viera pominie.
(sv. Terézia z Lisieux, báseň „Pourquoi je ťaime, ô Márie“ – Prečo ťa milujem, Mária)
Žalm 22
Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Slová môjho náreku sú ďaleko od toho,
kto by ma zachránil.
Bože môj, volám vo dne, a nečuješ,
volám v noci, a nenachádzam pokoja.
A predsa ty si svätý,
ty tróniš na chválach Izraela.
V teba dúfali naši otcovia,
dúfali a vyslobodil si ich.
Ku tebe volali a boli spasení,
v teba dúfali a zahanbení neboli.
No ja som červ, a nie človek,
ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie
Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia,
vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.
„Úfal v Pána, nech ho vyslobodí,
nech ho zachráni, ak ho má rád.“
Veď ty si ma vyviedol z lona
a na prsiach matky si mi dal spočinúť.
Od samého zrodu som odkázaný na teba.
Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila.
Nevzďaľuj sa odo mňa,
lebo sa blíži ku mne nešťastie
a nieto, kto by mi pomohol.
Obkľučuje ma stádo juncov,
obstupujú ma býky z Bášanu.
Otvárajú na mňa svoje papule
ako lev, čo plieni a reve.
Rozlievam sa sťa voda
a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby.
Srdce mi mäkne ako vosk
a topí sa mi v útrobách.
Podnebie mi vysychá ako črepiny
a jazyk sa mi lepí k hrtanu.
Do prachu smrti ma odvádzaš.
Obkľučuje ma svorka psov,
obstupuje ma tlupa zlosynov.
Prebodli mi ruky a nohy,
môžem si spočítať všetky svoje kosti.
Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú;
delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.
Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa,
ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.
Chráň mi dušu pred kopijou
a môj život pred pazúrmi psov.
Vysloboď ma z tlamy levovej,
mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov.
Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom
a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.
Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte,
oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci.
Nech majú pred ním bázeň
všetky pokolenia Izraelove,
veď on nepohŕda, ani neopovrhuje
nešťastným chudákom;
ani svoju tvár neodvracia od neho,
lež vyslyší ho, keď volá k nemu.
Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení
a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána.
Chudobní sa najedia a budú nasýtení
a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú:
„Naveky nech žijú ich srdcia!“
Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia
všetky zemské končiny,
jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov.
Veď Pánovo je kráľovstvo,
on panuje nad národmi.
Jemu jedinému sa budú klaňať všetci,
čo spia pod zemou,
pred jeho tvárou padnú na zem všetci,
čo zostupujú do prachu.
Aj moja duša bude preňho žiť
a jemu bude slúžiť moje potomstvo.
Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi
a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu,
ktorý sa narodí:
„Toto urobil Pán.“
Vzývanie Panny Márie:
Mária, Kráľovná pokoja, oroduj za nás i za celý svet! (3-krát)