Jn 9, 1-41

Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. ² Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?“ ³ Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. ⁴ Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. ⁵ Kým som na svete, som svetlo sveta.“ ⁶ Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči ⁷ a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. ⁸ Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ ⁹ Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“ ¹⁰ Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“ ¹¹ On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: ‚Choď k Siloe a umy sa!‘ Šiel som teda, umyl som sa a – vidím.“ ¹² Pýtali sa ho: „Kde je ten človek?“ Odpovedal: „Neviem.“¹³ Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. ¹⁴ Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. ¹⁵ Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“ ¹⁶ Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa. ¹⁷ Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“ On odpovedal: „Je prorok.“ ¹⁸ Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. ¹⁹ Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“ ²⁰Rodičia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. ²¹ Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.“ ²² Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy. ²³ Preto jeho rodičia povedali: „Má svoje roky, jeho sa spýtajte.“²⁴ Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“ ²⁵ On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“ ²⁶ Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?“ ²⁷ Odpovedal im: „Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“ ²⁸ Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. ²⁹ My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.“ ³⁰ Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. ³¹ Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. ³² Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. ³³ Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“ ³⁴ Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von.³⁵ Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“ ³⁶ On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“ ³⁷ Ježiš mu povedal: „Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“ ³⁸ On povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu. ³⁹ Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“ ⁴⁰ Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí?!“ ⁴¹ Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ‚Vidíme.‘ A tak váš hriech ostáva.

Dať sa vyviesť z duchovnej slepoty

Modlime sa za  oslobodenie z duchovnej slepoty

 

• Budem hľadieť na slepého, ktorý od narodenia žije v temnote (1). Spomeniem si na ťažko chorých, na tých, ktorí trpia už mnoho rokov. Zverím ich Ježišovi. Možno aj ja prežívam niečo ťažké. Poviem to Ježišovi.

• Vidím, ako Ježiš prechádza okolo slepého, zastavuje sa a uzdravuje jeho zrak (1.6-7). Predstavím si šťastie tohto človeka vo chvíli, keď si umyl svoje oči a prvýkrát videl svet, ktorý ho obklopuje. Čo ma najviac uzatvára pred radosťou a pokojom života? Poviem to Ježišovi. Vrúcne ho budem prosiť, aby ma obmyl a oslobodil od toho, čo najviac vnáša temnotu do môjho vnútra.
• Rodičia slepého sa boja svedčiť o Ježišovi (20-23). Uzdravený zas naopak odvážne ohlasuje pravdu, aj za cenu odvrhnutia, za cenu toho, že ho farizeji odsúdia (24-34). Ako ja dokážem verejne svedčiť o Ježišovi?

• Budem pozorovať postoj farizejov, ktorí nedokážu prijať pravdu o Ježišovi, Božom Synovi. Prekážajú im v tom ich vlastné „vedomosti“ o Bohu. Majú svoje ustálené schémy a predstavy, ktoré nedokážu zmeniť (13-34).
• Dovoľujem Bohu, aby sa mi zjavil v mojom každodennom živote tak, ako to on sám chce? Som otvorený na udalosti života, ktorými sa mi Boh zjavuje celkom novým spôsobom?
• „Celý si sa v hriechu narodil a nás poúčaš?!“ (34). Verím, že Boh sa mi môže prihovárať prostredníctvom obyčajných a jednoduchých ľudí? Ako prijímam rady a upozornenia od tých, ktorí sú slabší a menej významní ako ja?
• V záverečnej modlitbe vyznám Ježišovi svoju vieru. Spolu s uzdraveným slepcom sa budem klaňať Ježišovi: „Ty si môj jediný Spasiteľ!“

 

V Máriinej škole:

 

Posolstvo Kráľovnej pokoja 2. februára 2012

„Drahé deti! Toľký čas som s vami a už tak dlho vám ukazujem Božiu prítomnosť a jeho bezhraničné lásku, ktorú si želám, aby ste všetci spoznali. A vy, deti moje? Vy ste aj naďalej hluchí a slepí, kým hľadíte na svet okolo seba a nechcete vidieť, kam ide bez môjho Syna. Zriekate sa ho, ale on je prameňom všetkých milostí. Kým vám hovorím, počúvate ma, ale vaše srdcia sú zatvorené a nepočujete ma. Neprosíte Ducha Svätého, aby vás osvietil. Deti moje, zavládla pýcha. Ja vám ukazujem pokoru. Deti moje, zapamätajte si, len pokorná duša žiari čistotou a krásou, pretože spoznala Božiu lásku. Len pokorná duša sa stane rajom, pretože v nej je môj Syn. Ďakujem vám! Znovu vás prosím, modlite sa za tých, ktorých si vyvolil môj Syn, to sú vaši pastieri.“

 

            Mária, ďakujeme ti, že nás vedieš k Ježišovi, ktorý jediný nás môže uzdraviť z duchovnej slepoty.

 

ZASVÄTENIE SA JEŽIŠOVI SKRZE MÁRIU

Mária, dnes pred tebou a v tvojich rukách si obnovujem a potvrdzujem svoje krstné sľuby. Navždy sa zriekam satana, všetkých jeho skutkov a zasväcujem sa Ježišovi Kristovi jeho Božskému Srdcu. Chcem niesť svoj kríž a nasledovať Krista po všetky dni svojho života, podľa vôle nebeského Otca. Pred tvárou celého nebeského dvora a celej Cirkvi sa dnes, ó Mária, zasväcujem tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Buď mojou Matkou a Kráľovnou. Vo všetkej podriadenosti a láske ti odovzdávam a zasväcujem svoje telo a dušu, svoj majetok viditeľný a neviditeľný, plody svojich dobrých skutkov, minulých, súčasných aj budúcich. Prenechávam ti absolútnu slobodu, aby si vládla nado mnou a nad všetkým, čo mi patrí, podľa tvojho zaľúbenia, a to všetko pre väčšiu slávu Božiu teraz i naveky. Amen.