Jn 11, 1-45
Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. 2 Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. 3 Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“4 Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ 5Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. 6 Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. 7 Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“ 8Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“ 9 Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. 10 Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“ 11 Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“ 12 Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“ 13 Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku. 14 Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. 15 A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“ 16 Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“17 Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. 18 Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, 19a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. 20 Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. 21 Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. 22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ 23 Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ 24 Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ 25 Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. 26 A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ 27 Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“
28 Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ 29 Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. 30 Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. 31 Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“ 32 Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ 33 Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený 34 sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ 35 A Ježiš zaslzil. 36 Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“ 37 No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“
38 Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. 39 Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“ 40 Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ 41 Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42 A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“ 43Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ 44 A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“ Veľrada sa rozhodla zabiť Ježiša. – 45 Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.
Vyjsť z temnoty, aby som mohol čerpať život z Ježiša
Modlíme sa za pevnú vieru, že v Ježišovi nájdem plnosť života
- Upriamim svoju pozornosť na priateľský vzťah Ježiša s Máriou, Martou a Lazárom. Okrem apoštolov mal Ježiš ešte niekoľko laických priateľov v Betánii. Neskrýval pred nimi svoje priateľstvo a dojatie.
- Aké je moje priateľstvo s Ježišom? Hovorím mu o svojich pocitoch? Dokážem ich vyjadriť? Verím, že Ježiš ma obdarúva zvláštnym a hlbokým pocitom lásky?
- Započúvam sa do rozhovoru Ježiša s Martou a Máriou, ktorý je plný dojatia (20-32). Pozorne si všimnem, s akou jednoduchosťou a otvorenosťou hovoria Ježišovi o svojej bolesti.
- Budem kontemplovať Ježišovu tvár. Je dojatý pri pohľade na bolesť a slzy vzlykajúcich žien. Budem hľadieť, ako sa Ježiš plný smútku poberá k hrobu priateľa Lazára a ako plače (33-35).
- Uvedomím si, že Ježiš vidí každé moje utrpenie. Je dojatý, keď vidí moju bolesť. Plače, keď vidí, že sa cítim stratený, že som bezradný. Dokážem mu vo chvíľach utrpenia hovoriť o tom, čo cítim, dokážem sa tak ako Mária a Marta priznať k vnútornému strachu? Dokážem hovoriť dokonca o svojich obavách a ponosovať sa? Hovorím s ním úprimne o svojej vnútornej vzbure?
- „Lazár, poď von!“ (43). Dlhšie budem kontemplovať túto scénu. Počujem Ježišove slová, ktoré sú plné sily. Vidím údiv zhromaždeného zástupu a Lazára, vychádzajúceho z tmy hrobu. Ježiš je schopný vyviesť ma aj z beznádejných situácií.
- Vo vrúcnej modlitbe poprosím Ježiša, aby odsunul kameň, ktorý mu prekáža vojsť do temných miest môjho života, v ktorých uchovávam dobré túžby. Poprosím ho o milosť dobrej spovede a o dobrú prípravu na veľkonočné sviatky. Budem opakovať: „Ježiš, ty si môj život!“


