O Medžugorí som počula v Moskve, v modlitbovej skupine. Tam som sa modlila, ale posolstvám Panny Márie som neverila. Medžugorie pre mňa bolo niečím tajomným a ja som veľmi opatrná, ak ide o mystické veci. Je pre mňa dôležité preveriť si to sama. Vedela som, že tam prebieha seminár pôstu, modlitby a mlčania a mala som túžbu ísť na to miesto, ale nepodarilo sa mi to hneď. Vtedy som prežívala vnútorné hľadanie. Hľadala som duševnú krásu, úporne, veľa a dlho som ju hľadala na rôznych miestach. V srdci som cítila, že to musí byť miesto, kde sú dobrí ľudia a žijú v láske, v úprimnosti a čestnosti.
Vtedy som žila v Čiernej Hore a nakrátko som prišla do Moskvy do modlitbovej skupiny. Tam som sa zoznámila so Svetlanou, ktorá preložila do ruštiny knihu vizionárky Mirjany Soldo Moje srdce zvíťazí. Opýtala sa ma, či nechcem ísť do Medžugoria, ktoré je neďaleko od Čiernej Hory. Odporučila mi, aby som si prečítala knihu o tom mieste, aby ma to inšpirovalo k tomu, aby som tam išla. Tak sa aj stalo a som jej veľmi vďačná.
Knihu som dostala 2 dni pred odchodom do Čiernej Hory a prečítala som ju jedným dychom. Je napísaná úprimne a ľudsky. Keď som knihu čítala a pohrúžila som sa do udalostí, ktoré sú tam opísané, už vtedy som cítila, že tomu verím.
Do Medžugoria som prišla v januári v roku 2023. Už počas cesty som cítila, že ma napĺňa úžas a radosť. Prišla som večer a ihneď som išla na večerný program. V duši som prežívala veľkú radosť a mala som pocit, že som sa dostala do mne známej rozprávky – takej milej môjmu srdcu, ktorú teraz môžem zažiť v skutočnosti. Cítila som, že všetko je na správnom mieste. Moje srdce sa upokojilo.
Ráno som sa vybrala na Podbrdo. Na začiatku som pochybovala o svojich silách – premáhal ma strach, že to nezvládnem a že padnem. A zrazu vo mne zaznel hlas: „Len choď!“ Nebol to môj hlas, nebola v ňom ani troška pochybností. A to jednoduché „len choď“ ma dostalo na horu. Hora bola posiata snežienkami, ktoré som osobne videla prvýkrát v živote. Uskutočnilo sa tam dlho očakávané stretnutie a ja som nadobudla pocit, že je tu všetko.
Zostupovala som z hory v stave dávno zabudnutej radosti. Niekoľkokrát som počula slová dobro došli, ale nerozumela som, čo to znamená. Keď som sa dozvedela, že v preklade to znamená vitajte, pocítila som, ako hlboko sa to dotýka môjho srdca…
Medžugorie je pre mňa miestom obrátenia, miestom krásy ľudských sŕdc, miestom, kde je všetko. Miestom lásky, pokoja a priateľstva. A teraz sa sem vraciam znova a znova.
„Na to, aby človek spoznal pravú vieru, musí najprv dočasne opustiť vieru, v ktorú slepo veril a preskúmať svojou mysľou všetko, čo ho od detstva učili“ (Lev Tolstoj). Tento citát je môjmu srdcu veľmi blízky. Ako dieťa som chodila s babkou do chrámu, ale nechápala som prečo. Modlila som sa ako dieťa a vždy som milovala Eucharistiu. Ale až teraz sa mi otvára táto cesta viery a lásky, chápania Božieho slova a zákonov „duchovnej fyziky“. A je to určite cesta so svojimi radosťami a výzvami, niečo, čo potvrdzuje krásu a lásku Boha.
Ako mi pomáha Medžugorie?
- Každodenné prijímanie je sviatosťou zvláštnej krásy, radosťou srdca.
- Modlitba. V modlitbe nachádzam veľkú milosť, ktorá napĺňa, posilňuje a dáva mi silu konať dobré skutky.
- Čítanie Božieho slova. Každý deň si otvorím Evanjelium, čítam Božie slovo a zamýšľam sa nad tým, ako sa na mňa vzťahuje, ako žijem svoj deň, ako sa riadim srdcom. Pre mňa je to ako cestovná mapa a body, na ktoré sa môžete spoľahnúť, že vám pomôžu, aby ste boli láskavejší a láskavejší. Kde je naša pozornosť, tam je aj náš rast.
- Spoveď. O Medžugorí sa hovorí, že je to spovednica sveta. Potvrdzujem. V tejto sviatosti je toľko krásy, lásky a úprimnosti. Ako človeka so psychologickým vzdelaním sa ma dotýka najmä to, ako starostlivo, s oporou a s láskou dochádza k tomuto spoznávaniu duše, jej farieb a motívov. Dostávame príležitosť rozpoznať alebo zapamätať si melódiu našej duše, rozšíriť rozsah jej zvuku a oslobodenie od hriechu nám umožňuje zhlboka dýchať a všímať si krásu sveta v jednoduchosti.
- Adorácia je moja láska. Môj čas s Ježišom, čas naplnený láskou.
- A najkrajšia vec, ktorú mi Medžugorie ukazuje: milovať je tá najprirodzenejšia vec v živote.
Jekaterina Maslakova