Pochválený buď Ježiš Kristus! Volám sa Iryna a toto je moje krátke svedectvo z mojej poslednej púte do Medžugoria. Medžugorie je bezpochyby miesto, ktoré moja duša miluje. Je to miesto, kam sa túžim opätovne vracať. Miesto modlitby, miesto pokoja… V júli mi Boh dal milosť opäť sem môcť prísť a prežiť mesiac v spoločenstve Svetlo Máriino. Nevedela som sa tejto púte dočkať, pretože som dlhšie pociťovala veľkú ťarchu a vnútornú únavu. Posledné dva roky boli pre mňa stresujúce. Mala som pocit, že som sa stratila. Nemala som silu na modlitbu a prežívala som neustály nepokoj. Veľmi som potrebovala byť s Bohom v tichu. Vedela som, že to môžem zažiť iba v Medžugorí. Mala som dojem, že sám Pán chcel, aby sa táto púť uskutočnila, všetko išlo podľa plánu: súhlas snúbenca, rôzne záležitosti, práca… Všetko sa usporiadalo tak, aby som ísť mohla. Po príchode som sa veľmi tešila zo stretnutia s členmi komunity. Bola som u nich už viackrát a cítila som, ako by som prišla domov. Skúsenosti z mojich predchádzajúcich pútí ma uisťovali, že aj tentoraz tam bude veľa pokoja a radosti súčasne. Napriek tomu som sa začala báť vnútorného boja. Mala som pocit, že medzi týmito ľuďmi nemám čo robiť, a pritom ich poznám a mám rada. Dni plynuli, a pocity zostávali rovnaké.
Snažila som sa čo najviac zamestnať prácou, aby som to nepociťovala. Takto to trvalo asi týždeň a pol, až do okamihu sv. spovede. Vtedy som prvýkrát v živote pocítila, aká je to veľká sila. Od tej chvíle všetky znepokojujúce pocity ustúpili. Bolo to jasné znamenie Pánovej prítomnosti. Konečne som mohla pocítiť pokoj, radosť a mohla som si vychutnávať zvyšok času stráveného v Medžugorí. Počas tohto mesiaca som stretla veľa ľudí a to bola pre mňa zaujímavá skúsenosť. Voči niektorým ľuďom som na začiatku pociťovala vnútornú bariéru, tá sa však postupne premieňala na veľkú lásku k nim. Snažila som sa vidieť človeka hlbšie a vtedy sa stal jeho život pre mňa darom a inšpiráciou. Učila som sa vidieť Ježiša v človeku. Ďakujem Pánovi a Panne Márii za tento nádherný mesiac strávený na tomto svätom mieste. Ďakujem za spoločenstvo Svetlo Máriino, ktoré je pre mňa svetlom a miestom, kde nachádzam dobrých priateľov. Ďakujem za nové priateľstvá, za zážitok z účasti na Festivale mladých, ale i za čas modlitby, pretože mi to veľmi chýbalo. Taktiež za dobré myšlienky a nápady.
Boh nevyriešil moje problémy a otázky, ale daroval mi trochu vnútorného pokoja a nadchnutia, aby som mohla nanovo budovať svoj život. Dal mi pochopiť, že mám dbať o svoje zdravie. Po návrate do každodenného života cítim malé zmeny. Som trochu pokojnejšia a to mi pomáha vrátiť sa k modlitbe. Začala som Bohu viac dôverovať. Cítim veľké pozvanie hľadať. Hľadám seba a svoj cieľ v tomto svete. Prosím o modlitbu na tento môj úmysel. Nech Boh žehná každého, kto číta tento text. Nech je pochválený Ježiš a Mária!