Pozvanie je viac než jasné: keď sa modlíte, modlite sa srdcom. Keď prichádzate na sv.omšu, buďte účastní srdcom. Otázka zmyslu tohto pozvania je opodstatnená. Urobiť niečo srdcom znamená urobiť to s láskou, odovzdane, dôstojne, sústredene. V každodennom živote je bežným prejavom, že nás niekto prijme srdečne, celým srdcom alebo sme my niekoho prijali, pozdravili, pomohli niekomu z celého srdca. Takýmto spôsobom vyjadrujeme hlboký stav priateľstva a lásky, pretože srdce je symbolom lásky a priateľstva. Je symbolom aj vnútorného života a prežívania. Modliť sa a sláviť srdcom teda znamená robiť to s láskou, a to opäť znamená bez akéhokoľvek nátlaku, s radosťou. Vylučuje sa tak akýkoľvek pocit nudy či plytvania časom alebo potreba vyhýbať sa modlitbe či svätej omši.
Je veľmi dôležité zdôrazniť, že modliť sa srdcom alebo sláviť srdcom, vôbec neznamená byť stále rovnako pozitívne naladený, pretože to nezávisí od našich pocitov, ale od nášho vnútorného stavu. Tento stav, v závislosti od našich životných okolností, môže byť niekedy sprevádzaný radostnými pocitmi alebo môže byť aj bez nich. Hodnota modlitby nezávisí od toho, čo cítime. Často nám zostáva len vôľa a túžba, s ktorými vynakladáme maximálne úsilie, aby sme niečo dosiahli. Ak, napríklad, matka bdie celú noc pri chorom dieťati, určite to robí s láskou, no nie je ušetrená úzkosti, ani starostí, ani únavy. Naopak, láska sa ešte lepšie dokazuje práve v takýchto situáciách, keď nastanú ťažkosti, a predsa aj naďalej konáme s láskou. Láska, ktorá závisí od citov, nie je pravá láska. V duchovnom živote ťažkosti v modlitbe a pri slávení sv. omše môžu byť aj časom skúšky, počas ktorej treba pokračovať v ceste a nemeniť ju. Mnohí zanechali modlitbu a sv. omšu, pretože mali ťažkosti. Namiesto toho, aby ich riešili, ako sa to v živote zvyčajne robí, všetko opustili.
Modlenie a slávenie srdcom začína už od začiatku. Spôsobom, ako niekoho pozdravím, ako mu podám ruku a ako rozprávam, môžem usúdiť, či som tu srdcom. Podľa toho ako vstupujem do kostola, ako sa klaniam, ako robím znamenie kríža, ako sedím alebo stojím, ako kľačím alebo ako prijímam sväté prijímanie, ako vychádzam z kostola, môžem vidieť s akou láskou a úctou sa všetko deje. Panna Mária si želá, aby sme všetko robili srdcom, a to znamená s láskou.
„Drahé deti! Dnes vás pozývam, aby ste sa modlili srdcom, a nie zo zvyku. Niektorí prichádzajú, ale sa nechcú prehĺbiť v modlitbe. Preto vás chcem upozorniť ako Matka: modlite sa, aby modlitba prevládala vo vašich srdciach v každom okamihu. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“ (2. máj 1985)
PRIPRAVTE SA NA STRETNUTIE S KRISTOM
Panna Mária žiadala prípravu na svätú omšu. Slovami, ktoré odovzdala cez Jelenu
Vasilj, nás upozornila, že je lepšie nechodiť na sv. omšu ako prísť nepripravený. Táto požiadavka môže vyzerať čudne a pre náš život dokonca až odsúdením k večnému zatrateniu.
Ľahko si môžeme predstaviť možné následky, keby kňaz z oltára povedal ľuďom: „Ak nie ste pripravení, nechoďte na svätú omšu!“ To by znamenalo, že v takom prípade je lepšie zostať doma. A automaticky vzniká otázka: Ako je možné, že Mária, ktorá nás vychováva k svätej omši, povie niečo také?
Pri hľadaní odpovede na túto otázku a berúc na ohľad súčasný stav a postoj mnohých
veriacich k svätej omši, sa presvedčíme, že je to veľmi dobrá a užitočná rada. Samozrejme, existuje nebezpečenstvo, že mnohí si povedia: „Keď je to tak, radšej nepôjdem!“ Ale je tu aj
druhá možnosť. Ak je svätá omša stretnutím s Kristom a ak to má byť podľa želania Panny Márie radostné stretnutie so živým Bohom, potom možno predpokladať aj túto odpoveď:
„No, ak je to tak, potom sa pripravím ako žiada, aby som sa mohol zúčastniť ako sa patrí!“