Mária nás v dnešnom posolstve povzbudzuje slovami, ktoré zachovávala vo svojom srdci z Ježišovho života. Keď sa Ježiš stretol so Samaritánkou pri studni, povedal jej: „Kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Nemyslel tým obyčajnú vodu, ale nový život, ktorý prichádza od neho. Ježiš je prameň, ktorý nikdy nevysychá.
Príbeh Samaritánky pri studni je nádherným obrazom toho, čo sa deje v Medžugorí.
Putujeme sem s rozbitými srdcami – zlomení, zranení, sklamaní, bez života, hladní a smädní…
Medžugorie je pre milióny pútnikov miestom, kde sa rodí nový život. Deje sa to predovšetkým vo sviatosti zmierenia. Mária nás tu vedie k Ježišovi, do spovednice.
Samaritánka prišla k studni so svojou obyčajnou nádobou, no odišla s naplneným srdcom. Stretnutie s Ježišom jej odhalilo pravdu o jej živote, ale zároveň ju naplnilo milosrdenstvom a nádejou. Ježiš ju neodsúdil, ale priviedol ju k pravde, ktorá oslobodzuje. To sa deje v každej svätej spovedi.
Ježiš nás čaká pri studni svojho milosrdenstva. Pozná celý náš život a predsa nás prijíma s láskou. Očisťuje nás, uzdravuje a vždy nám dáva novú silu začať nový život – ako prameň, ktorý neustále dáva novú vodu. Nie je to tá istá voda, neopakuje sa. Je vždy nová.
Samaritánka po stretnutí s Kristom nechala svoju nádobu a bežala oznámiť druhým radostnú zvesť. Staré bremená zostali za ňou. Také je stretnutie s Ježišom – hlboké a dôverné.
A potom sa z nej stáva misionárka. Tá, ktorá prišla sama a možno zahanbená, sa vracia do mesta a volá ostatných. Toto potrebujeme zažiť i my. Mária o tom vie. Aj dnes nás pozýva k novému životu, k svätej spovedi srdcom. Ježiš povedal, že z vnútra toho, kto verí, budú tiecť prúdy živej vody. Keď dovolíme Bohu konať, nie vlastnou silou, ale mocou jeho Ducha, stávame sa prameňom.
Čím viac sa k nemu približujeme v modlitbe, Eucharistii a Evanjeliu, tým viac sa naše srdce napĺňa čistou, pitnou vodou. Stávame sa prameňom a misionármi lásky a pokoja.
Začína sa mesiac máj venovaný Márii. Mesiac, ktorý je plný nového života v kráse prírody. Keď sa modlíme májové pobožnosti alebo ruženec, je to, akoby nás Mária brala za ruku a viedla k prameňu prúdiacemu do večného života. Učí nás zastaviť sa, načúvať, napiť sa Božej lásky a potom ju prinášať ďalej. Tak sa aj naše srdce stáva misionárskym – všade kde sme s Bohom, tam je život. Lebo kde je voda, tam je život. Toto si praje Panna Mária.
Nech je pre nás mesiac máj pozvaním prísť s Máriou k Ježišovi, čerpať z prameňa živej vody a dovoliť, aby tento nový život prúdil cez nás do sveta.
Modlitba
Mária, ďakujeme ti, že sa modlíš za nás. Tvoja modlitba otvára nebesia. Pomôž nám v každej chvíli rozhodnúť sa s tebou pre nový život v radosti a modlitbe. Chceme ťa nasledovať, zvlášť v tomto mesiaci máji. Darujeme ti ho za tvoje úmysly a plány pokoja. Veríme, že naša modlitba s tebou prináša nový život do sŕdc, ktoré vysychajú a živoria bez čistej a pitnej vody, bez Ježiša. Pomôž nám, Matka, stať sa horlivými misionármi lásky a pokoja. Chceme sa ti podobať. Amen.