Vzkriesenie je možné len po smrti. Keď sa pozeráme na kríž, vidíme utrpenie, temnotu a zdanlivý koniec. Keď sa však zahľadíme na prázdny Ježišov hrob, odkrývame začiatok.
Touto cestou nás neúnavne vedie Mária, keď nás pozýva postiť sa, zriekať sa a obetovať sa. Znamená to odumieranie. Takto sa rodí nový život. Bez kríža, bez smrti niet vzkriesenia.
Ježiš nás v podobenstve o rozsievačovi učí, že ak zrno neodumrie v zemi, neprinesie úrodu. Naše každodenné malé zomierania pýche, sebectvu, lenivosti a strachu sa môžu stať miestom zrodu niečoho nového.
Mária nám svojím príkladom a príhovorom pomáha obetovať svoj život Bohu. Ona mu obetovala svoje plány a povedala „fiat“. Aj naše obetovanie života Bohu sa môže stať príčinou vzkriesenia mnohých sŕdc.
V tomto roku si pripomíname 800 rokov od smrti sv. Františka z Assisi. Zriekol sa bohatstva i istoty rodinného domu. Pred očami mesta sa vyzliekol z drahých šiat a vrátil ich svojmu otcovi. Nebola to chvíľková horlivosť, ale radikálny začiatok obrátenia, ktorý priniesol obnovu Cirkvi. V čase ochladnutia lásky sa stal živým evanjeliom. Z jeho „áno“ Bohu vyrástlo spoločenstvo, ktoré žije už osem storočí.
Keď človek obetuje svoj život Bohu, nikdy to nezostane bez ovocia. Tak ako svätý František už stáročia získava svet pre Ježiša, tak aj naše malé, skryté obety môžu priniesť vzkriesenie viery v srdciach iných.
Mária nám pripomína, že Boh je blízko a vypočúva naše modlitby, no my spíme. Je to tragédia učeníkov v Getsemanskej záhrade. Povedala: „Ste tak slepí a naviazaní na pozemské veci a myslíte na pozemský život. Boh ma poslal, aby som vás viedla k večnému životu. Ja nie som unavená, hoci vidím vaše srdcia oťažené a unavené zo všetkého toho, čo je milosť a dar“ (25.10.2006).
Chce, aby sme žiarili svätosťou ako jarný kvet. Jarný kvet nežiari preto, že sa snaží. Žiari, lebo prijíma svetlo. No skôr než rozkvitne, musí semeno padnúť do zeme a odumrieť. V tichu, v skrytosti, v temnote pôdy sa odohráva tajomstvo nového života. To, čo navonok vyzerá ako koniec, je v skutočnosti začiatok premeny. Tak je to aj so svätosťou. Nie je to výkon ani vonkajšia dokonalosť. Je to otvorenosť, ktorá sa rodí z odumierania sebe samým. Keď dovolíme, aby v nás zomrela pýcha aj sebectvo, uvoľní sa priestor pre Božie svetlo.
Keď sa obrátime k Bohu celým srdcom a dovolíme mu, aby nás miloval, začneme žiariť nie vlastnou silou, ale životom, ktorý v nás vyklíčil po skrytom zomretí semena.
Modlitba
Matka tichého zomierania pre nový život, tebe zverujem tento čas milosti. Ty vieš, aké je pre nás ťažké obetovať sa. Keď sa bojíme straty, keď sa bránime krížu i bolesti, vezmi nás za ruku a veď nás cestou dôvery. Pomôž nám odumierať pýche, sebectvu a strachu, aby v nás mohol rásť nový život. Ty vieš, čo znamená povedať Bohu áno. Vypros nám otvorené srdce, ktoré sa nebude báť temnoty zeme, lebo verí vo svetlo vzkriesenia. Prebuď nás zo spánku ľahostajnosti. Mária, pomôž nám obetovať svoj život Bohu, aby z nášho skrytého zomierania vyrástol v srdciach druhých nový život. Amen.