V augustovom posolstve nám Panna Mária hovorí o modlitbe srdcom, o pozdvihnutí srdca k nebu, aby sme pocítili Boha lásky. Panna Mária neustále zdôrazňuje potrebu modlitby, bez ktorej nemôžeme rásť a kráčať po ceste obrátenia.
V tomto posolstve nás opäť pozýva k silnej a mocnej modlitbe a varuje nás pred nebezpečenstvom modernizmu. Modernistické idey prichádzajú najprv do našich myšlienok. A myšlienka je duch. Či sú myšlienky inšpirované Bohom alebo satanom, môžeme rozpoznať podľa toho, aké ovocie zanechávajú v našom srdci. Božie myšlienky vždy prinášajú do našich sŕdc pokoj, radosť, silu odpustenia, vieru, nádej a lásku. Myšlienky od zlého v nás zanechávajú nepokoj, strach, vinu, obviňovanie druhých, ale aj seba, rozdvojenosť a neporiadok v nás i okolo nás.
Nie nadarmo sa hovorí: Dávaj pozor na svoje myšlienky, aby sa nestali slovami. Dávaj pozor na svoje slová, aby sa nestali skutkami. Dávaj pozor na svoje skutky, aby sa nestali návykmi. Dávaj pozor na svoje návyky, aby sa nestali osudom.
Všetko začína myšlienkami. Myšlienka začína v našom srdci. Myšlienky nie sú hriechom. Stávajú sa hriechom, keď s nimi dobrovoľne súhlasíme. Keď svojou slobodnou vôľou súhlasíme s myšlienkami, je to hriech, aj keď sa ho navonok nedopúšťame. Preto je dôležité naplniť svoje srdce Božími myšlienkami pokoja, dobroty, optimizmu, viery v dobro a viery, že náš život je v Božích rukách a dobre sa skončí.
Jedným z prvých posolstiev Panny Márie v Medžugorí bolo: „Drahé deti, prišla som vám povedať, že Boh je živý.“
Môže nám to pripadať ako úplne jednoduché a banálne posolstvo. Ale vidíme, že mnohí ľudia dnes žijú, akoby Boh neexistoval. Možno prežiť celý život a nemyslieť na Boha. Možno si myslieť, že sa zaobídeme bez Boha. Rovnako ako žijeme a nemyslíme na vzduch, z ktorého žijeme. Na vzduch pomyslíme len vtedy, keď nám chýba alebo keď nemôžeme dýchať. Nie je to tak aj s Bohom?
Svätý Pavol povedal Aténčanom: „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 28). Aj napriek tomu môže byť človek zaslepený a jeho rozum „zabetónovaný“, že nevidí túto pravdu.
Dnes bolestne zakúšame, čo sa deje s človekom, keď sa oddelí od Boha. Vidíme všetky poblúdenia človeka, keď sa snaží byť tvorcom a pánom sebe samému. Vidieť to vo všetkých oblastiach ľudského života, najmä v morálnom, sexuálnom a rodinnom živote. Zdá sa, že človeku nestačí byť mužom a ženou podľa Božieho plánu, a tak vymýšľa nové pohlavia a akoby nebolo konca všetkým možným poblúdeniam, do ktorých sa človek rúti. Všetky tieto moderné myšlienky podkopávajú samotnú identitu ľudskej prirodzenosti a pravdu o človeku.
Preto nás Panna Mária varuje pred týmito nebezpečenstvami a pozýva nás dávajúc nám prostriedky na boj proti silám zla, ktoré chcú zničiť radosť zo stretnutia s Ježišom.
Vezmime si k srdcu materinské slová Panny Márie, ktorými nás pozýva priľnúť k Božej pravde o nás samých.
Modlitba: Panna Mária, ty, ktorá si plná milosti a Božej múdrosti, vezmi nás za ruku, veď nás cestami viery, ktorými si aj ty prešla. Poznáš náš život a naše cesty, ktorými musíme prejsť. Posilni nás, Matka, zvlášť keď sme slabí, keď sme unavení, keď sa chceme vzdať. Ďakujeme ti, že sa nikdy nevzdávaš svojich detí. Vypros nám milosť, aby sme sa ubránili všetkým myšlienkam, ktoré nás vzďaľujú od Boha, od pravdy a Božieho života v nás. Nech nás oduševní tvoj príklad vytrvalosti vo viere najmä v čase krížov a životných ťažkostí. Nech sú naše srdcia nasmerované na Pána, od ktorého prichádza naša pomoc a spása. Amen.