V omši sa na rôznych miestach spomínajú rôzne biblické mená. Spomedzi nich spomenieme zvlášť dve: Ábela a Izáka. Obety oboch, hoci odlišným spôsobom, sa stali prorockými udalosťami, v ktorých sa ohlasuje Kristova obeta.
Ábel sa stal symbolom nevinnej obety, ktorá sa stala zločineckou rukou jeho brata.
Ábelov brat Kain vo svojej závisti nedokázal prijať skutočnosť, že Ábelova obeta bola lepšie prijatá. A lepšie prijatá bola preto, že Ábel bol ochotný obetovať to najlepšie, čo mal, kým Kain toho schopný nebol. V tejto udalosti nie je ťažké rozpoznať Krista, ktorý sa obetuje. Je to najlepší dar, aký nám Otec mohol darovať. Objavuje sa závisť, ktorá zabila Ježiša, Božieho Syna, avšak Otec prijíma jeho obetu a zachraňuje svet.
Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina, a povedala: „Získala som človeka od Pána.“ A opäť porodila – jeho brata, Ábela. Ábel bol pastier oviec, Kain roľník. Po nejakom čase Kain priniesol obetu Pánovi z poľných plodín. Aj Ábel obetoval podobne z prvotín svojich oviec, z tých najtučnejších. A Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu. Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol. Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár. Tu povedal Pán Kainovi: „Prečo sa hneváš a prečo sa ti zamračila tvár? Či nie je to takto: Ak robíš dobre, môžeš sa vystrieť, ale ak dobre nerobíš, číha hriech pri dverách a sleduje ťa jeho žiadostivosť, a predsa ty ju máš ovládať?“ Tu Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: „Vyjdime si von!“ A keď boli na poli, napadol Kain svojho brata Ábela a zabil ho. (Gen 4, 1-8)
Izák je syn Abraháma a Abrahám je praotec viery, pretože v skúške zostal verný Bohu.
V jednej chvíli bol požiadaný, aby obetoval svojho syna Izáka, v ktorom mu bolo sľúbené potomstvo. Vzal svojho syna a išiel až do konca. V okamihu, keď vyzeralo byť všetko stratené, Abrahámova poslušnosť bola odmenená: namiesto syna, dostal dar, ktorý sa zvyčajne používal pri obetách.
A tu je veľmi ľahké, ale aj dôležité rozpoznať zmysel Kristovej obety a okolnosti, v ktorých spoznávame Otcovu lásku k nám a Ježišovu poslušnosť Otcovi až do odovzdania vlastného života.
Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ A on hovoril: „Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny »Morja«! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem.“
Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh. Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto. Tu Abrahám povedal svojim sluhom: „Vy ostaňte tu s oslom; ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám.“ Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu.
Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: „Otče!“ On mu odvetil: „Hľa, tu som, syn môj!“ A on mu povedal: „Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu?“ Abrahám mu odvetil: „Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj.“ A išli obaja spolu ďalej.
Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo. Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna. Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ On mu povedal: „Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne.“
Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna. A Abrahám nazval toto miesto „Pán vidí“, a tak sa ešte aj dnes hovorí: „Na vŕšku Pán uvidí“. (Gn 22, 1-14)