Vo svätej omši prinášame dary, chlieb a víno, ktoré sa mocou božského slova stávajú božskými darmi tela a krvi nášho Pána Ježiša Krista. Takto dochádza k nevýslovnej výmene darov. Boha nemožno v darovaní prekonať. My prinášame len kúsok chleba a kvapky vína, a Boh nám vracia božský chlieb a víno, telo a krv svojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista. Premenenie, ku ktorému dochádza, je božským činom, ktorý je rovnocenný s prvotným činom zázračného stvorenia. Stačilo iba jedno slovo, aby nastala úplná zmena, premenenie.
K premeneniu dochádza na neviditeľnej, ale skutočnej rovine. Je to skutočnosť, ktorou Boh pre svoj putujúci národ pripravuje chlieb a nápoj na dlhú životnú cestu. Nejde však iba o to, že k premeneniu dochádza, ale aj o pozvanie, aby sa každý veriaci zo dňa na deň stával novým človekom, aby božské premenenie začalo pretvárať život každého jednotlivca na dar. Dar, ktorý sa môže darovať, ale aj dar, ktorý sa prijíma.
A práve v tom spočíva veľká vďačnosť eucharistickej obety: aby nás natoľko zasiahla, že môžeme prerásť do neustáleho daru pre Boha a ľudí, že sa môžeme stať novým chlebom, že sa v nás môže zrodiť nové slovo, ktoré bude vychádzať z nového obnoveného srdca. Práve v tomto začína to uskutočňovanie pokoja, ku ktorému sme v eucharistii pozvaní. Eucharistický duch znamená byť pripravený rozdať sa pre druhých. Úplne sa mu protiví duch sebectva a pýchy, ktorým človek druhým berie, a tým ich zraňuje a zabíja. Toto je presný opak pokoja. Toto je ničenie, násilie, zabíjanie, vojna. A Kristus nechce len to, aby sme sa jeden pre druhého (všetci pre všetkých) stali darom, ale aj to, aby všetko, čo vlastníme a čím disponujeme, bolo pripravené stať sa darom pre druhého. Pretože všetko, čo druhým darujeme s eucharistickou láskou, premieňa sa na niečo nové a krásne, vytvára nové vzťahy. Všetko, čo darujeme, posilňuje a dáva možnosť rásť eucharistickej láske.
Premenenie pokračuje ďalej každým darom a darovaním, pretože darca aj obdarovaný vytvárajú lepší svet, ktorý môže vznikať iba z lásky. Obdarovaním a darovaním seba sa pretrháva smrteľná reťaz sebectva, pýchy a najmä bezbožnosti, pretože kto si niečo privlastňuje a správa sa ako pán – či už svojho života, života druhých alebo majetku, ktorý vlastní –, premieňa sa na modlu, na falošného boha. Darovaním sa pretína dedičný hriech, ktorý vstúpil do sveta, keď sa človek – stvorenie chcel stať Bohom a pánom. Keď sa život jednotlivca a všetko, čo vlastní, stane novým chlebom, ktorý sa rozdáva z lásky, prídu mesiášske časy. Oni prídu až vtedy, keď dôjde k darovaniu, nie skôr. Nemôžu prísť najprv mesiášske časy a potom premena jednotlivca. Najprv musí dôjsť k premene jednotlivca a až potom prídu mesiášske časy spravodlivého pokoja pre všetkých ľudí.
Základom všetkého a každej obnovy je láska, ktorá sa v plnosti uskutočnila v Kristovi, keď sa stala chlebom a vínom. Tá istá láska premieňa človeka a všetko, čo má, na nový chlieb, chlieb spoločenstva a chlieb pre spoločenstvo.
Sv. Matúš píše: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: ,Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.‘ Vtedy mu spravodliví povedia: ,Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?‘ Kráľ im odpovie: ,Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili‘.“ (Mt 25, 31-40)
Panna Mária hovorí: „Drahé deti! Nie, vy neviete milovať a neviete s láskou počúvať slová, ktoré vám dávam. Uvedomte si, moji milovaní, že som vaša Matka a že som prišla na zem preto, aby som vás naučila z lásky počúvať, z lásky sa modliť, a nie z prinútenia, že nesiete kríž. V kríži je Boh oslávený prostredníctvom každého človeka. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“(29. november 1984)
Samotný Ježiš vyhlásil za jediný rozpoznávací znak práve toto: byť darom a rozpoznať v každom človeku možnosť božskej výmeny darov. Takto sa každý človek stane miestom stretnutia a božskej výmeny. To znamená, že aj miestom premenenia, pretože premenenie, ku ktorému dochádza počas omše, nadobúda plnohodnotný význam iba takýmto spôsobom.