Po pokání a ľútosti nad hriechom Cirkev prejavuje radosť zo stretnutia, ktoré vždy nasleduje po zmierení a stretnutie je začiatkom a podmienkou radosti a pokoja. Ako nás hriech jeden od druhého oddeľuje, tak nás odpustenie spája a uvádza na Baránkovu hostinu. Preto nasleduje radostná a oslavná pieseň: Sláva Bohu na výsostiach!
Je to pieseň, ktorá sprevádzala Krista pri zrodení na tento svet. Najprv ju spievali anjeli, teraz ju naďalej spieva Cirkev, ktorá tak oslavuje príchod Krista, Pána a Kráľa. Srdce veriaceho by sa malo pri tejto piesni zachvieť hlbokou radosťou, ktorú len Boh môže pripraviť a dať svojmu ľudu. Je to hlboký obrat v hriešnom osude človeka. Je to nový začiatok. Je to obnovený raj, keď je človeku dovolené opäť vstať a spievať svojmu Bohu. Je to okamih, v ktorom sú zotreté následky hriechu a srdce človeka znovu nachádza zdroj radosti a pokoja a má z toho radosť.
Táto sláva a oslava Boha, ktorý zhromaždil svoj ľud, končí modlitbou, v ktorej ľud, Božia Cirkev, vyjadruje chválu a vďaku, ale aj prosbu za to, čo je najpotrebnejšie. Tak, ako sa v chválospeve Sláva vzdáva česť a sláva Bohu, ktorý je na výsostiach a ľudia dobrej vôle sú pozvaní vzdávať chválu Kristovi, Božiemu Baránkovi, tak sa aj veriaci dušou a telom vracia do stavu pred prvotným hriechom. Je pripravený znovu počuť a počúvať Boha. A tu sa začína ďalší krok Eucharistického slávenia.
„Drahé deti! Z hĺbky svojho srdca chváľte Pána! Vždy velebte jeho meno. Deti, neustále ďakujte Bohu, Otcu Všemohúcemu, ktorý vás chce spasiť a ktorý chce, aby ste po tomto pozemskom živote boli znovu s ním v nebeskom kráľovstve. Deti, Otec vás chce mať pri sebe ako svoje najdrahšie deti. Bez ohľadu na to koľkokrát zhrešíte, on odpúšťa. Ale nedovoľte, aby vás akýkoľvek hriech vzdialil od lásky nášho nebeského Otca!“ (Posolstvo cez vizionárku Jelenu Vasilj, 6. októbra 1987).
MLČ A POČÚVAJ
Boh hovorí k človeku. Je to nevýslovná milosť a dar. Boh nemlčí ani vtedy, keď človek utíchne, pretože sa od neho vzdialil hriechom a stal sa voči nemu hluchý a slepý. Boh zjavuje svoju vôľu. Odhaľuje svoje plány. Ako otec poučuje. Počúvame slová zo Starého i Nového zákona a osobitná dôležitosť sa kladie Evanjeliu.
Keď sa čítajú čítania, sedíme. Nie je to len jeden z fyzických postojov, je to aj vyjadrenie pripravenosti počúvať Boží hlas a poučenia. Sedieť pri učiteľových nohách je prejavom ochoty počúvať. Keď si teda ľudia sadnú, aby počúvali, čo Boh hovorí, odohráva sa niečo neopísateľne krásne a dobré. Božie slovo, ktoré počúvame, je aj slovom tvorivým. Je účinné a živé. Padá ako nové semienko do pripravenej pôdy srdca a sľubuje bohatú úrodu.
Keď sa číta Evanjelium, kniha radostnej zvesti, vtedy Boží ľud stojí a počúva. Nejde len o jednu z možností držania tela, rovnako ako v predchádzajúcom prípade, ale ide aj o hlboké vyjadrenie úcty voči tomu, kto hovorí. Keď sa niečo slávnostne číta, ohlasuje, prikazuje a oznamuje, vtedy prítomní vstanú a prijímajú rozkaz v stoji. Aj tento postoj nám pripomína historické vykúpenie, ktoré sa udialo Kristovým príchodom. Kvôli hriechu sa človek neodvážil postaviť pred Boha a skryl sa, ale uzdravený Kristom stojí a počúva. A to nás nabáda k tomu, aby sme boli pripravení uskutočniť to, čo počujeme.
Veľmi symbolický je aj jednoduchý znak kríža na čelo, pery a prsia pred čítaním Evanjelia. Kríž na čelo je prípravným znakom na počúvanie Evanjelia a sľubujeme ním, že budeme rozmýšľať o Božom slove, ktoré nám je zvestované. Znakom kríža na pery sľubujeme, že sa budeme snažiť hovoriť Božie slová a hovoriť o Božom slove. A nakoniec, znakom kríža na prsiach sľubujeme, že budeme Božie slovo zachovávať vo svojom srdci – ako to podľa zápisu v Lukášovom evanjeliu robila Mária: „Božie slovo uchovávala ako poklad a rozjímala o ňom vo svojom srdci.”
„Buďte otvorení Božiemu hlasu. Osobitným spôsobom vás pozývam, aby ste v tichu svojej modlitby načúvali Boží hlas, pretože v tomto tichu sa chce so všetkými rozprávať. Drahé deti, dôverujte a nebojte sa s ním kráčať aj tmavou dolinou. Ja vás požehnávam“ (Posolstvo cez Jelenu Vasilj, 31. júl 1990).
Modlitba
Ó, Bože, ktorý si k nám prehovoril skrze svojho Syna, buď zvelebený za to, že máš slovo pre nás, svoje deti. Boli by sme bez svetla, bez pravdy, cesty a života, keby si nám z lásky nedaroval svoje slovo. Nech tvoje slovo prebýva v našich myšlienkach. Nech je zjavné v našich skutkoch a oslávené v našich slovách. Nauč nás radovať sa z tvojho slova, ako sa radujeme z priateľského, materinského slova. Daj, aby sme mohli prijať tvoje slovo ako slovo útechy, povzbudenia a nádeje, slovo lásky a dôvery. Nech sa skrze tvoje slovo zrodí v nás nové slovo. Daj nech tvoja láska zrodí lásku v nás. Daj nech tvoje milosrdenstvo roznieti milosrdenstvo v našich srdciach. Buď zvelebený, ty, ktorý máš pre nás slovo spásy. Tvoje slovo je pravda, osvieť nás pravdou. Nech tvoje slovo prebýva medzi nami a ostane s nami! Amen.