Site icon Svetlo Máriino

SLÁVTE SVÄTÚ OMŠU SRDCOM (PÁTER SLAVKO BARBARIĆ, OFM)

Úvodné myšlienky Sláviť svätú omšu, mať účasť na Eucharistickej obete, znamená byť v najlepšej škole života. Tu sa učí, ako žiť, a ako umrieť, prečo treba žiť, a ako treba umrieť. Tu sa učí priateľstvu a láske, ktoré dávajú človeku silu, aby miloval a nepozeral na ľudskú odpoveď, aby odpúšťal, aj keď mu druhí neodpúšťajú, aby bol milosrdný v tomto nemilosrdnom svete, aby sa s láskou rozdával pre priateľov i nepriateľov.
Účasťou na omšovej obete, človek, ako jednotlivec je vzkriesený k životu, stáva sa chlebom života, svetlom a cestou v tomto svete plnom smrtonosného pokrmu, tmy a nezmyselnosti. Účasťou na omšovej obete, je človek uzdravený, aby prinášal zdravie, je posvätený, aby pozýval na posvätenie. Dostáva úlohu, aby išiel a prinášal pokoj. Preto sa aj hovorí: „Choďte v pokoj!“ Účasťou na svätej omši človek, zdrvený zlom a hriechom, spútaný okovami smrti, vstáva k novému životu v radosti, spoločenstve s Bohom a ľuďmi. Prichádza unavený a vracia sa oddýchnutý. Prichádza taký, aký je a vracia sa taký, aký môže byť a dostáva silu, aby takým aj ostal. Účasťou na svätej omši sa človek, ako jednotlivec stáva eucharistickým človekom, vďačný a pripravený v jednoduchosti lásky a odovzdanosti spolupracovať s Bohom a ľuďmi na budovaní nového sveta.
Preto je svätá omša, Eucharistická obeta, centrom kresťanského života, kresťanského rastu a spôsobilosti na životné úlohy. Bez účasti na svätej omši niet kresťana ani plodov kresťanskej viery. Bez svätej omše kresťanský život ostáva bez životnej sily, stáva sa vyschnutou vetvou, studňou bez čistej a pitnej vody, vysušeným korytom rieky, okolo ktorého všetko vysychá. Ako by boli Ježišov život a dielo bez Eucharistickej obety neúplné a bez skutočného centra, tak je aj kresťanský život nepredstaviteľný bez účasti na Eucharistii. Eucharistická obeta a Kristova prítomnosť sú dôkazom jeho nesmiernej lásky k nám. Práve v tejto obete je Emanuel, Boh s nami a Boh za nás. Matka Tereza z Kalkaty pri jednej príležitosti povedala: „Kríž je znakom, ako veľmi nás Ježiš miloval a Eucharistia je znakom, ako veľmi nás Ježiš miluje“.
Mária, Kristova matka, matka veľkňaza, je matkou aj Eucharistie. Ona vie, čo znamená byť s Ježišom skutočným eucharistickým spôsobom. Preto nás aj pozýva, aby sme žili eucharistickým spôsobom, aby svätá omša bola pre nás životom a aby náš život bol svätou omšou. Práve preto nás pozýva aj k pôstu, aby sme žijúc s chlebom odkryli pravý eucharistický božský chlieb, ktorý zostúpil z neba. Preto si želá, aby sme sa pripravili na svätú omšu a aby svätá omša bola stredobodom všetkých našich modlitieb. Pozývala nás a pozýva k Eucharistickej poklone. To znamená byť s Ježišom, zotrvávať s ním a klaňať sa mu, vstupujúc tak zo dňa na deň čoraz viac do tajomstva Božej prítomnosti vo svete.
Táto kniha, ako aj iné, vznikli zo skúseností, ktoré som ako kňaz mohol zakúsiť v Medžugorí. Z jednej strany som videl nevyčerpateľnú duchovnú inšpiráciu, ktorá pramení z Eucharistických slávení, na ktoré som sa „musel“ ako kňaz pripraviť modlitbou a rozjímaním, a z druhej strany som videl záhubu pre mnohých kňazov, rehoľníkov, rehoľníčky a veriacich, ktorí – bez prípravy na svätú omšu a bez poďakovania na konci svätej omše – ľahko môžu úplne minúť stretnutie s Kristom a svätú omšu premeniť na povinnosť, ktorá sa musí odrobiť, či už denne alebo nedeľne.
Z toho, čo nasleduje ďalej v tejto knihe, drahý čitateľ a prosebník, verím, že budeš môcť zakúsiť, že Mária, živá matka živej Eucharistie, sa rozhodla naučiť nás všetko, a to, aby sme neustále rástli v obetavej láske sýtiac sa z nevyčerpateľného prameňa božskej eucharistickej lásky. V skutočnosti je to jediná láska, ktorá je schopná z nás urobiť ľudí pokoja. Pretože pokoj je možný len tam, kde a kedy budú ľudia bez akýchkoľvek podmienok schopní darovať svoj život za druhých ako to robí Kristus, veľkňaz. Eucharistia znamená byť schopný prijať Boží dar a po Božom sa darovať.

Exit mobile version