Opustil nás náš arcibiskup Henryk Hoser, apoštolský vizitátor pre farnosť Medžugorie. Odišiel od nás biskup, ktorý bol našim skutočným otcom. Bol to vzácny človek, ktorý miloval ľudí a oni milovali jeho. Jeho otcovskú starostlivosť a dobrotu sme pociťovali každodenne, či už my bratia františkáni, ktorí sme s ním žili, alebo pútnici, ktorí sa s ním stretali. Na prvý pohľad vyzeral možno prísne, ale v skutočnosti bol plný dobroty.
Odišiel priateľ Medžugoria. Už od samého začiatku v roku 2017, keď prišiel ako pápežský delegát Svätého Otca Františka, si arcibiskup Hoser zamiloval Medžugorie. Jeho slová „my Medžugorčania“, ktoré povedal pri sv. omši na sviatok sv. Jakuba, hovoria o jeho stotožnení sa s farníkmi tejto farnosti.
Pozorne sledoval pastoračné udalosti v Medžugorí a s veľkým záujmom skúmal exitujúci fenomén. Na rozdiel od niektorých, ktorí hľadali a zdôrazňovali len negatívne skutočnosti, Mons. Henryk Hoser ako priateľ pravdy vedel vidieť pozitívne veci – plné spovednice, kristocentrickú medžugorskú duchovnosť, nespočetné množstvo pútnikov, ktorí hľadajú Boha, starostlivosť nás františkánov o duchovný rast pútnikov ako aj snahu farníkov prijímať pútnikov do svojich domovov. Výrazne tak prispel k pozitívnemu imidžu a príjemnej atmosfére, keď išlo o novinársky alebo iný úsudok o Medžugorí.
Arcibiskup Henryk Hoser o medžugorskej duchovnosti nehovoril len pozitívne, ale ju aj osobne žil. Trikrát do týždňa bol prítomný na adorácii a v piatok na poklone kríža. Stredy a piatky sa postil. Veľmi miloval Pannu Máriu a utiekal sa k nej.
Na častých stretnutiach v jeho kancelárii vyjadroval svoje názory na určité otázky, ale vždy si vedel vypočuť aj iné názory. Veľmi túžil, aby bola v Medžugorí postavená kaplnka ustavičnej poklony, ale aj iné objekty, ktoré by pomohli v pastoračnej činnosti. Pozýval architektov z Vatikánu i z Poľska, aby ponúkli svoje návrhy. Žiaľ, pandémia narušila tieto plány.
V roku 2018 osobne zakúsil krásu Mladifestu a potom, čo pápež František v roku 2019 dovolil organizovanie pútí do Medžugoria, pozýval na Mladifest kardinálov aj biskupov, aby aj oni zakúsili medžugorskú duchovnosť a aby aj mladí v prítomnosti pastierov zakúsili plnosť Cirkvi.
Keď v roku 2017 pápežský delegát prvýkrát prišiel do Medžugoria, zatúžil ísť na Vrch zjavenia, a aj napriek fyzickej slabosti v dôsledku prekonania malárie sa mu to podarilo. Aj keď vizionári nespadali pod jeho kompetenciu, zachoval sa ľudsky a rozprával sa s nimi. Chcel ich spoznať, počuť ich hlas a skúsenosť, čo pre vizionárov veľmi veľa znamenalo. Svojím príkladom ukázal ako to malo byť v minulosti a ako by sa malo s vizionármi zaobchádzať v budúcnosti.
Mal rád naše františkánske spoločenstvo v Medžugorí. Rád trávil čas s nami a zdôrazňoval našu veselosť a radosť. Mal zmysel pre humor. Vďaka jeho jednoduchosti a pokore sa s ním dobre komunikovalo.
Na konci môžem povedať len jedno: Vďaka Svätému Otcovi Františkovi, že nám poslal arcibiskupa Henryka Hosera ako svojho osobného delegáta a potom aj ako apoštolského vizitátora! Vďaka arcibiskupovi Henrykovi Hoserovi za všetko čo urobil pre Medžugorie! A to, čo urobil je veľmi dôležité a nenahraditeľné!
páter Marinko Šakota