Site icon Svetlo Máriino

Rozhovor s Ritou Falsettovou, spolupracovníčkou pátra Slavka Barbariča

Rita Falsettová bola spolupracovníčkou pátra Slavka Barbariča. Pomáhala mu s niektorými projektmi od roku 1993 až do jeho smrti v roku 2000. Potom ešte nejaký čas strávila v Medžugorí v skrytej, ale účinnej službe.

Dôvod nášho rozhovoru, Rita, je váš pobyt v Medžugorí a vaša pomoc farskému spoločenstvu a najmä zosnulému pátrovi Slavkovi Barbaričovi, ktorému ste pomáhali. Môžete nám na úvod povedať, ako ste sa dozvedeli o Medžugorí a čo sa vtedy odohrávalo vo vašom živote?

F. : O Medžugorí som sa dopočula začiatkom osemdesiatych rokov a keďže som vedela, že moja mama vždy rada chodievala na púte, rozhodla som sa jej navrhnúť, aby išla na toto miesto. Nemyslela som na to, že by som mala ísť ja, ale nech ide ona. Ona teda išla do Medžugoria a priniesla mi ruženec a nejaké modlitby.

Začala som sa modliť. Potom som počula, že tu vypukla vojna. Keďže som pracovala v sociálnej oblasti, rozhodla som sa pomôcť ľuďom, ktorí tu trpeli. Dostala som kontakt na organizáciu, ktorá sem mala prísť a pracovať s obeťami znásilnenia. Pripravovali sme sa na príchod, no ukázalo sa, že peniaze, ktoré sme mali dostať od štátu nedostaneme. A tak som sa rozhodla prísť na vlastnú päsť. A naozaj som prišla. Niekoľko humanitárnych organizácií malo sídlo v Medžugorí. Po rozhovore s nimi som začala pracovať ako dobrovoľníčka. Do Sarajeva a Bosny sme dovážali konvoje liekov a potravín.

Myslela som si, že tu zostanem nejakých šesť mesiacov. V tom čase som sa zoznámila s Milonou von Habsburg, ktorá pracovala s pátrom Slavkom. Spýtala sa ma, či by som mohla pomôcť pátrovi Slavkovi s niektorými novými projektmi. Milona sa pripravovala na svadbu a vedela, že páter Slavko potrebuje pomoc. Povedala som jej: Prečo nie?! Vtedy som naozaj nevedela, čo to znamená, ale povedala som si, že pre pátra Slavka urobím všetko, čo bude v mojich silách. Takto to začalo v Medžugorí. Bolo to v roku 1993/94.

Čo môžete povedať o svojej skúsenosti s Medžugorím počas Vášho pobytu tu?

R.F. : Keď som sem prišla, bolo to z čisto humanitárnych dôvodov. Keď som začala pracovať s pátrom Slavkom, začala som sa viac modliť, chodiť na večerný program, na ruženec, Podbrdo aj na Križevac. Ako čas plynul, môj duchovný život sa otváral a obnovoval. Učila som sa o svojej Katolíckej viere. Od pátra Slavka som sa veľa učila hlavne tým, že som sa naňho dívala, pozorovala som ho, bola som prítomná na adoráciách a celkovo som sa začala viac modliť. Ako všetci vieme, žil všetko, čo hovoril o posolstvách Panny Márie. Žil pôst, modlitbu, obrátenie, bol živým príkladom toho, ako žiť posolstvá Panny Márie. Cez to som spoznávala Boha a Pannu Máriu a nádherné zvyky Katolíckej viery. Môj život v Medžugorí počas týchto ôsmich rokoch, a siedmich s pátrom Slavkom, znamenal veľa práce a veľa práce s pútnikmi.

Rita, dá sa povedať, že v istom ohľade ste boli pravou rukou pátra Slavka. Boh si ho vzal k sebe. Ako ste ten moment prežívali?

F.: Bola som prítomná pri smrti pátra Slavka. Videla som, ako pomaly klesá na zem. Rozbehla som sa k nemu a videla som ako lapá po vzduchu. Nevedela som, čo mám robiť, len mi bolo jasné, že je to určite infarkt. Samozrejme som začala kričať a volať o pomoc. Páter Slavko zomrel veľmi rýchlo, trvalo to asi len 30 alebo 35 sekúnd. Keď zomrel, sama sebe som musela povedať, že teraz by som mala plakať a byť veľmi smutná. Je ťažké to vysvetliť, ale v tej chvíli ma zaplavil taký hlboký a silný pokoj a vedela som, že všetko bude v poriadku. Vedela som len, že to tak ma byť. Kým tam páter Slavko ležal, pribehol lekár a snažil sa nahmatať mu pulz. Povedal, že odišiel. Zrazu páter Slavko zdvihol hlavu, otvoril oči, naposledy vydýchol a sklonil hlavu. S lekárom sme na seba prekvapene pozreli a vedeli sme, že je koniec. Z Križevca sme ho niesli. Veľmi sa šmýkalo. Myslím, že zostup trval hodinu. Páter Svetozar nás stretol na štvrtom zastavení. Pátrovi Slavkovi udelil posledné pomazanie a naložili sme ho do sanitky.

Ako ste prežívali spoluprácu s pátrom Slavkom? Čo znamená pre vás skúsenosť života s ním?

F. : Pri práci s pátrom Slavkom som si všimla veľa vecí. Myslím si, že Panna Mária mu darovala jeden veľmi výnimočný dar. Keď bol niekto v jeho blízkosti, mal dojem, že je jediný na svete. Porovnala by som to s adoráciou: Si tam s Ježišom a cítiš, že si veľmi výnimočný, najdôležitejší človek, hoci okolo teba môžu byť stovky. Páter Slavko sa vedel rozprávať s piatimi alebo šiestimi ľuďmi, ale jediným pohľadom ti povedal, že si jediný. Mal dar rozprávať sa s toľkými ľuďmi a zároveň dať každému to, čo v tej chvíli potreboval. Vedel byť matkou, otcom, bratom, sestrou, ak to tá osoba potrebovala, aby bola uzdravená. Naozaj verím, že páter Slavko bol príkladom, skutočným učeníkom Panny Márie. Oddal sa jej, a ona si ho použila ako nástroj na spásu duší. Zapôsobilo na mňa, aký bol páter Slavko vo všetkom vytrvalý a vyrovnaný. Všetko čo robil, robil s láskou. Aj keď sa na niekoho hneval, niekoho karhal, bolo to s láskou. Naozaj verím, že tí, ktorí boli v blízkosti pátra Slavka tu v Medžugorí, dostali niečo z Božej lásky, z neba. Každý deň ďakujem Bohu a Panne Márii za dar pátra Slavka v mojom živote. Tie roky života s ním som si neuvedomovala, aký to bol dar.

Zdroj: medjugorje-info.com

Exit mobile version