Lk 17, 5-10

Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“  Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: »Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,« poslúchla by vás. Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: »Hneď si poď sadnúť k stolu«?  Vari mu nepovie skôr: »Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom«?  Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?  Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: »Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.«“ 

Preskúmať pred Ježišom stav svojej viery

Modlíme sa za milosť dôkladného rozoznávania.

• Predstavím si obraz apoštolov, ktorí sa rozprávajú s Ježišom. Postavím sa do ich stredu. Budem načúvať, ako sa srdečne rozprávajú s Ježišom. Pokúsim sa vžiť do prosby, s ktorou sa obracajú na Ježiša: „Daj nám väčšiu vieru“ (5).

• Vďaka milosti viery, ktorú som dostal, a vďaka povolaniu, som v Ježišovej blízkosti, tak ako boli apoštoli. Modlím sa podobne ako apoštoli a prosím o rozmnoženie svojej viery?
• Ježiš používa prirovnanie „poslušnej moruše“ (6), a tak mi ukazuje ako veľa môže vykonať človek, ktorý sa dá viesť silnou vierou. Aký význam má pre mňa viera v mojom každodennom živote?
• Pripomeniem si chvíle najväčších skúšok v mojom doterajšom živote. Aká bola v týchto situáciách moja viera? Upevňovala sa, alebo sa strácala?  Čo môžem povedať Ježišovi o svojej dôvere v neho?
• Ježiš používa obraz „pokorných sluhov“. Pripomína mi, že autentická viera sa prejavuje v postoji pokornej služby a poslušnosti. Viera bez skutkov je mŕtva.
• Prežívam svoju vieru v každodennom živote tak, že plodí vo mne túžbu slúžiť? Aký je môj postoj služby v rodine či spoločenstve, v ktorom žijem? Je vo mne štedrosť a nenáročnosť? Je moja služba druhým tichá a nezištná?

V srdečnom rozhovore poprosím Ježiša, aby posilnil moju vieru najmä v čase ťažkých skúšok. Poprosím ho, aby ma naučil postoju služby a skromnosti, najmä voči tým, s ktorými denne žijem. Vrúcne budem opakovať prosbu: „Pane, daj mi väčšiu vieru!“

V Máriinej škole:

Mária nás svojím príkladom učí pevnej viere a bezhraničnej dôvere v Boha.

Posolstvo, Medžugorie, 2. októbra 2008, cez vizionárku Mirjanu Soldo

„Drahé deti! Znovu vás pozývam k viere. Moje materinské srdce túži po vašom otvorenom srdci, aby mu mohlo povedať: ‚Ver!‘ Deti moje, jedine viera, vám v životných skúškach dá silu. Ona vám obnoví dušu a otvorí cesty nádeje. Ja som s vami. Zhromažďujem vás okolo seba, pretože vám chcem pomôcť, aby ste vy pomohli svojim blížnym v odkrývaní viery ako jedinej životnej radosti a šťastia. Ďakujem vám.“

Mária, otvárame ti s dôverou svoje srdcia. Vypros nám dar pevnej viery. Amen.