3.pôstna nedeľa roku A

Jn 4, 5-42

Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. ⁶ Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. ⁷ Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ ⁸ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. ⁹ Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. ¹⁰ Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ ¹¹ Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? ¹² Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“ ¹³ Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. ¹⁴ Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ ¹⁵ Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ ¹⁶ Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“ ¹⁷ Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ‚Nemám muža,‘ ¹⁸ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ ¹⁹ Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. ²⁰ Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“ ²¹ Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. ²² Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. ²³ Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. ²⁴ Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“ ²⁵ Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ ²⁶ Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“²⁷ Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ ²⁸ Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: ²⁹„Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“ ³⁰ Vyšli teda z mesta a šli k nemu. ³¹ Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“ ³² On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“ ³³ Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“ ³⁴ Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. ³⁵ Nevravíte aj vy: ‚Ešte štyri mesiace a bude žatva?‘ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! ³⁶ Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. ³⁷ Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. ³⁸ Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“³⁹ Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“ ⁴⁰ Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. ^41A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. ⁴² A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“

Pestovať duchovné túžby.

Modlime sa za  úprimnosť a otvorenosť srdca pri stretnutiach s Ježišom.

• Pozriem sa na Ježiša, ktorý v páľave dňa putuje cestami Samárie. Budem hľadieť na to, ako sa unavený a smädný zastavuje a sadá si k studni. Tam sa stretne so ženou (5-7).

• Uvedomím si, že Ježiš túži po stretnutí so mnou uprostred bežnej práce všedného dňa – aj tam, kde si plním svoje každodenné povinnosti. Približuje ma práca, ktorú denne vykonávam, k Ježišovi, alebo sa ňou od neho vzďaľujem?
• Žena je zaskočená tým, že Ježiš s ňou nadväzuje kontakt. V zhode s panujúcimi zásadami sa s ňou nemôže rozprávať (9). Ba čo viac, Ježiš vie, že sa rozpráva s rozvedenou ženou (16-18). Ježiš túži po stretnutí s každým človekom.
• Spomeniem si na tých, ktorých dokážem len ťažko prijať a akceptovať. Uvedomím si, že Ježiš sa s týmito osobami stretáva s rovnakou srdečnosťou, s akou pristupuje ku mne.
• Posadím sa pri studni a započúvam sa do rozhovoru Ježiša so ženou. Odhaľuje pravdu o jej hriešnom živote. Spôsob, akým sa so ženou rozpráva spôsobuje, že táto žena dokáže byť úprimná a otvorená (17.19). Čo môžem povedať o svojich rozhovoroch s Ježišom? Dokážem pred ním do hĺbky odhaliť stav svojho duchovného, citového i mravného života?
• Ježiš v rozhovore so ženou niekoľkokrát nadväzuje na jej túžby. Vyzýva ju, aby prosila o hlbšie túžby pre svoj život (13-15). Je vo mne túžba po hlbokom živote s Ježišom? O aké túžby by som chcel najviac prosiť Ježiša?
• V záverečnej modlitbe budem prosiť Ježiša, aby ma oslobodil od nezriadených túžob, ktoré oslabujú alebo ničia duchovný život. V srdci budem nosiť modlitbu: „Za tebou túži moja duša!“

V Máriinej škole:

            Mária nás učí túžiť po večnosti.

 Posolstvo Kráľovnej pokoja 25. februára 2010

„Drahé deti! V tomto milostivom čase, keď sa aj príroda pripravuje, aby vydala najkrajšie farby v roku, pozývam vás, deti moje, otvorte svoje srdcia Bohu Stvoriteľovi, aby vás on premenil a sformoval na svoj obraz, aby sa všetko dobro, ktoré zaspalo vo vašom srdci, prebudilo k novému životu a túžbe po večnosti. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“

            Mária, prosím, pomáhaj mi rozpoznať a pomenovať túžby, ktoré ma vzďaľujú od Ježiša a postupne oslabujú môj duchovný život. Prosím o milosť odkrývať hlboké túžby pre svoj život. Amen.

ZASVÄTENIE SA JEŽIŠOVI SKRZE MÁRIU

Mária, dnes pred tebou a v tvojich rukách si obnovujem a potvrdzujem svoje krstné sľuby. Navždy sa zriekam satana, všetkých jeho skutkov a zasväcujem sa Ježišovi Kristovi jeho Božskému Srdcu. Chcem niesť svoj kríž a nasledovať Krista po všetky dni svojho života, podľa vôle nebeského Otca. Pred tvárou celého nebeského dvora a celej Cirkvi sa dnes, ó Mária, zasväcujem tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Buď mojou Matkou a Kráľovnou. Vo všetkej podriadenosti a láske ti odovzdávam a zasväcujem svoje telo a dušu, svoj majetok viditeľný a neviditeľný, plody svojich dobrých skutkov, minulých, súčasných aj budúcich. Prenechávam ti absolútnu slobodu, aby si vládla nado mnou a nad všetkým, čo mi patrí, podľa tvojho zaľúbenia, a to všetko pre väčšiu slávu Božiu teraz i naveky. Amen.