4. pôstna nedeľa roku C

K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho.  Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo.A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov.  Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu.  Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom.‘  Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy!  Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec.  Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘  On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘  On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje.  Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“

Cítiť sa ako dieťa v Otcovom náručí

Modlime sa za hlbokú lásku k Bohu Otcovi.

• Ježiš hovorí o stratenom dieťati a o otcovej láske. S veľkou pozornosťou svojho srdca budem hľadieť na dieťa a otca.
• Najprv budem hľadieť na dieťa – ako odchádza z domu; potom na otca, ktorý mlčí a rešpektuje jeho slobodu (12-13). Poprosím, aby som srdcom mohol vstúpiť do toho, čo prežíva trpiaci otec, a tak precítiť hrôzu hriechu, ktorý raní a spôsobuje bolesť.
• Keď vyznávam svoje hriechy (pri spytovaní svedomia, vo sviatosti zmierenia), vidím „tvár“ Otca a jeho utrpenie? Ako často myslím na to, čo prežíva, keď hľadí na môj hriech?
• Budem sledovať históriu dieťaťa, ktoré odišlo od otca. Vidím ako hriech rodí hriech a zväčšuje núdzu dieťaťa (13-16). Pokúsim sa uvedomiť si situácie vo svojom živote, v ktorých som aj ja „nahromadil“ hriechy.
• Budem kontemplovať hlboké vzrušenie otca, ktorý vo svojom náručí objíma vracajúce sa dieťa (20). Pokľaknem pred Otcom, úprimne mu poviem o svojich hriechoch, ktoré trýznia moje srdce. Poprosím o milosť odpustenia a precítenia jeho otcovskej lásky, ako aj o milosť cítiť sa ako dieťa v jeho náručí.
• Obrátim svoju pozornosť na reakciu staršieho syna, ktorý nechce vstúpiť do domu. Nedokáže prijať otcov postoj voči jeho bratovi. Je presvedčený, že jeho brat si nezaslúži lásku (29-30). Čo sa vo mne ozýva, keď pozorujem postoj staršieho syna?
• Budem myslieť na to, že slová adresované staršiemu synovi sa dotýkajú aj mňa samého. Všetko, čo patrí Otcovi, patrí aj mne. Všetko mám od neho zadarmo. Nemusím „zarábať“ na jeho lásku. Chce iba, aby som mu dovolil, aby ma mohol milovať. Rozjímanie ukončím modlitbou chvály, ktorá bude určená Bohu Otcovi.

V Máriinej škole:

Mária nás učí milovať nebeského Otca, nazývať ho svojim Otcom, ktorý nás nikdy neopustí, ani v bolesti ani v zúfalstve.

Posolstvo, Medžugorie, 2. november 2009, Mirjana Soldo

„Drahé deti! Aj dnes som medzi vami, aby som vám ukázala cestu, ktorá vám pomôže spoznať Božiu lásku. Lásku Boha, ktorý vám dovolil volať ho a pokladať ho za Otca. Žiadam od vás, aby ste sa úprimne pozreli do svojich sŕdc a videli, nakoľko ho milujete. Je u vás na poslednom mieste? Obklopení dobrami, koľkokrát ste ho zradili, zapreli, zabudli na neho? Deti moje, nedajte sa oklamať pozemskými dobrami. Myslite na dušu, pretože ona je dôležitejšia ako telo, očistite ju. Volajte k Otcovi, čaká vás, vráťte sa k nemu. Ja som s vami, pretože ma posiela vo svojej milosti. Ďakujem vám.“

Nebeský Otec, ďakujeme ti za tvoju lásku k nám, za to, že vždy môžeme prísť do tvojho náručia, takí akí sme. Amen.