Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“

Stretnúť sa s Ježišom vo vlastnej slabosti
Prosím o hlboké priblíženie sa k Ježišovi vo svojej slabosti.

• Násilní žalobcovia priviedli k Ježišovi verejnú hriešnicu. Postavím sa doprostred zhromaždeného zástupu, aby som videl do tváre preľaknutej a zahanbenej ženy (3).
• S veľkou citlivosťou budem kontemplovať Ježišovu láskavú tvár. Uvedomím si, že Ježiš takto hľadí na mňa každý deň. Budem pred ním stáť mlčky, podobne ako žena z Evanjelia.
• Na verejné obvinenie ženy Ježiš odpovedá mlčaním (6 a 8). Pokúsim sa ponoriť do Ježišovho mlčania. On pozná každé srdce, aj moje. Budem pred ním stáť so svojou hriešnosťou celkom ticho. Ježiš na mňa hľadí. Pozná ma do hĺbky. Obrátim svoju pozornosť na to, čo prežívam vo svojom srdci a poviem to Ježišovi.
• Žalobcovia nezniesli ticho a „neprestávali sa ho vypytovať“. Ticho je nevyhnutné, aby som počul a poznal pravdu o sebe. Vyhľadávam ticho? Ako často stojím v pravde pred Bohom? Neunikám Ježišovmu pohľadu?
• Budem kontemplovať Ježiša, ktorý hľadí na ženu s odpúšťajúcou láskou (9-11). Tento pohľad pomohol žene vidieť vlastný hriech. Poprosím Ježiša, aby ma učil hľadieť na seba jeho pohľadom – v pravde a láske.
• „Ani ja ťa neodsudzujem“ (11). Ježiš adresuje tieto slová aj mne. Dokážem odpustiť sebe aj iným tak, ako odpúšťa Ježiš? Neodsudzujem seba samého? Poprosím Ježiša, aby ma naučil akceptovať seba takého, aký som. Odovzdám mu celý svoj život, svoj rast i svoje zápasy s hriechom.

V Máriinej škole:
Mária nás učí milovať podľa Ježišovho príkladu, nikoho nesúdiť. Takto sa staráme o svoju dušu, ktorá je to najdrahocennejšie, čo nám patrí.
Z posolstva Kráľovnej pokoja 2. novembra 2018
„…Apoštoli mojej lásky, usilujte sa pozerať na úplné dno do ľudských sŕdc a určite tam nájdete malý ukrytý poklad. Pozerať sa takýmto spôsobom je milosrdenstvo nebeského Otca. Hľadať dobro dokonca aj tam, kde je najväčšie zlo. Snažiť sa pochopiť jeden druhého a nesúdiť. To je to, čo od vás žiada môj Syn. A ako matka vás pozývam, aby ste ho počúvli. Deti moje, duch je mocnejší než telo a nesený láskou a skutkami prekonáva všetky prekážky.“
Mária, pomôž nám priblížiť sa k Ježišovi so svojimi slabosťami. Pomôž nám pozerať sa na slabosti druhých Ježišovým pohľadom. Amen.

ZASVÄTENIE SA JEŽIŠOVI SKRZE MÁRIU
Mária, dnes pred tebou a v tvojich rukách si obnovujem a potvrdzujem svoje krstné sľuby. Navždy sa zriekam satana, všetkých jeho skutkov a zasväcujem sa Ježišovi Kristovi jeho Božskému Srdcu. Chcem niesť svoj kríž a nasledovať Krista po všetky dni svojho života, podľa vôle nebeského Otca. Pred tvárou celého nebeského dvora a celej Cirkvi sa dnes, ó Mária, zasväcujem tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Buď mojou Matkou a Kráľovnou. Vo všetkej podriadenosti a láske ti odovzdávam a zasväcujem svoje telo a dušu, svoj majetok viditeľný a neviditeľný, plody svojich dobrých skutkov, minulých, súčasných aj budúcich. Prenechávam ti absolútnu slobodu, aby si vládla nado mnou a nad všetkým, čo mi patrí, podľa tvojho zaľúbenia, a to všetko pre väčšiu slávu Božiu teraz i naveky. Amen.