„Drahé deti! V tomto milostivom čase sa modlite so mnou, aby zvíťazilo dobro vo vás i okolo vás. Osobitným spôsobom, deti moje, modlite sa zjednotení s Ježišom na jeho krížovej ceste. Vložte do svojich modlitieb toto ľudstvo, ktoré blúdi bez Boha a jeho lásky. Buďte modlitbou, buďte svetlom a svedkami všetkým tým, ktorých stretáte, deti moje, aby milosrdný Boh bol k vám milosrdný. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“

Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja, 25.03.2024, cez Mariju Lunetti

Panna Mária, ako skutočná matka, neprestáva pozývať, povzbudzovať a viesť svoje deti cestami života, ktorý sa nachádza v Bohu. Panna Mária nepozná žiadnu inú cestu ani iný spôsobom okrem modlitby. Preto nám aj v tomto posolstve hovorí: „Buďte modlitbou, svetlom a svedkami. Životopisci o sv. Františkovi z Assisi hovoria, že on sa nielen modlil, ale stal sa modlitbou. Neexistuje žiadna iná cesta k svetlu okrem modlitby. Tí, ktorí sa rozhodnú modliť sa, budú ožiarení svetlom. A len svetlo môže osvecovať a ukazovať cestu druhým. 

Z evanjelia poznáme, ako sa Ježiš modlil na vrchu Tábor. Plodom jeho modlitby bolo premenenie. „Tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo,“ (Mt 17, 2) hovorí nám evanjelium. 

Len v modlitbe môžeme spoznať a milovať Boha. V modlitbe nachádzame zmysel, silu a smer pre život. Stávame sa takými, akými naozaj chceme byť. 

Jeden príbeh púštnych otcov nám hovorí o charaktere modlitby. Mladý mních sa spýtal starého učiteľa: „Ako dlho mi bude trvať dosiahnuť osvietenie?“ Učiteľ mu odpovedal: „Päť rokov.“ Mních sa ho na to opýtal: „A ak sa budem naozaj veľmi snažiť?“ Učiteľ mu odpovedal: „Desať rokov.“ Modlitba je milosť od Boha. Na to nikdy nesmieme zabudnúť. Ale Boh nám tú milosť chce vrúcne darovať. Je to milosť, na ktorej prijatie môžeme aj sami vplývať. Začnime jednoducho. Poprosme Boha o milosť ducha modlitby. 

Je ťažké byť človekom modlitby, ak sa len ponáhľame, riešime sto vecí a sme zaťažení množstvom iných záležitostí, ktoré treba urobiť. Jednu vec musíme urobiť, ak sa chceme stať  ľuďmi modlitby: spomaliť. Vyskúšajte toto: namiesto hltania jedla si vychutnajte každé sústo. Namiesto náhlenia sa ulicou sa pokojne prechádzajte. Ak na niekoho alebo niečo čakáte, vyhnite sa pokušeniu vyplniť si čas prácou. Radšej tých pár minút využite na to, aby ste si uvedomili svet okolo seba i vo vás. 

Modlitba sa začína pozornosťou. A pozornosť môžeme trénovať. Spomaliť a sústrediť sa sú kľúčové momenty pre modlitbu, pretože sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa stretneme s Božími stopami vo svojom každodennom živote. 

Spisovateľ E. L. Doctorow raz povedal: „Plánovanie písania nie je písanie. Hovoriť ľuďom o písaní nie je písanie. Písanie je písanie.“ Rovnako to môžeme povedať aj o modlitbe. Plánovanie modlitby nie je modlitba. Hovoriť ľuďom o modlitbe nie je modlitba. Len modlitba je modlitbou. A modlitba je v podstate rozhovor s Bohom. Modlitba nás spája s Bohom, ktorý je absolútne dobro, pravda a krása. Dovoľme Bohu, aby v nás zvíťazil silou svojho zmŕtvychvstania, ktorú už teraz môžeme zakúšať v modlitbe, ktorá nás približuje k Pánovi. 

Modlitba: Panna Mária, ty, ktorá si sprevádzala svojho Syna Ježiša na krížovej ceste, a ktorá neprestávaš sprevádzať svoje deti až do konca sveta, prihováraj sa za nás, modli sa s nami i za nás, ako si sa modlila s prvou Cirkvou. Ty, plná milosti, ty blahoslavená, ty najmúdrejšia, pretože si si vybrala to, čo je Božie a večné, pomôž aj nám vybrať si a nasledovať to, čo je nepominuteľné a večné. Nauč aj nás, Panna Mária, modliť sa, aby sme vytrvali na ceste modlitby a zo dňa na deň sa stávali modlitbou, ktorá vedie k svetlu, a tým je Boh. Ty, ktorá si Matkou Božou, plná milosti, plná Boha, celá obrátená k Bohu, prosíme ťa, veď nás k Bohu, aby sme aj my mohli svojím životom byť svedkami pre všetkých, ktorí hľadajú svetlo a zmysel života. Amen.