Všetko, o čom sme doteraz hovorili, osobitne o modlitbe, rozjímaní ruženca, modlitbe s Máriou a modlitbe k Duchu Svätému, malo len jediný význam: pripraviť naše srdcia na stretnutie s božským hostiteľom na božskej hostine. Teraz budeme pokračovať rozmýšľaním o jednotlivých častiach sv. omše a zakaždým sa skúsme modliť srdcom. 

PANE, ZMILUJ SA…

            Každá sv. omša začína vyznaním hriechov a modlitbou, aby sa Božie milosrdenstvo vylialo do našich duší, aby nám boli odpustené hriechy, aby naša duša bola uzdravená, aby sme mohli dôstojne sláviť svätú obetu. Vyznanie našich slabostí je aj zároveň oslavou Božieho milosrdenstva. Je nám dovolené prísť a vyznať, že sme zhrešili myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého. Boh nás nesúdi, ale oslavuje svoje milosrdenstvo tým, že nám odpúšťa a tak nás púšťa na slávnostnú hostinu svojho Syna. 

Súčasťou zmierenia, žiadania o odpustenie, je pokoj s Bohom a pokoj s ľuďmi. Aby nám mohlo byť odpustené, musíme odpúšťať. Aby nám mohlo byť preukázané milosrdenstvo, musíme byť milosrdní. Eucharistia, svätá omša, je hostina. Zo skúsenosti vieme, že sa nemôžeme zúčastniť hostiny, ak je za stolom niekto, kto nám neodpustí alebo komu nechceme odpustiť my. Preto sa aj na začiatku modlím: Pane, zmiluj sa a odpusť mi, aj ja odpúšťam všetkým a chcem byť v spoločenstve so všetkými. 

Kajáme sa za svoje myšlienky, pretože kto si dovolí zlé myšlienky a zlé úmysly, hoci ich skrýva vo svojom srdci, je za ne zodpovedný. Je to vždy odnož a ovocie zlého srdca. Sme pozvaní, aby sme sa už na začiatku vzopreli každej zlej myšlienke, túžbe a úmyslu. Každé zaváhanie a zahrávanie sa so zlom vedie k horšiemu zlu a hriechu. 

Kajáme sa aj za svoje slová, pretože sú pokračovaním našej zlej myšlienky a jej odnoží. Zlé slovo zabíja, zraňuje, zavádza, prináša temnotu. Zlé slovo je smrteľné ako dvojsečný meč. Nepatria sem len vyslovené zlé slová, ale aj dobré slová, ktoré sme chceli povedať, ale nemali sme silu, odvahu alebo dostatok múdrosti, možno sme neboli dostatočne duchaprítomní. Každá rada, útecha alebo poučné slovo, ktoré sme nevyslovili, patrí do ľútosti za slová.

Všetko, čo sme urobili zle, zahŕňame do tejto ľútosti ako prípravu na stretnutie v Eucharistii. Každé srdce a každá duša ľahko vycítia, čo je zlý skutok – či už voči sebe, voči iným, voči Bohu alebo všeobecne voči stvoreniam. 

Ťažšie je už rozlíšiť zanedbanie dobrého, čo sa nám tiež stáva, pretože to neznamená, že sme urobili niečo zlé, ale že sme mohli urobiť niečo lepšie. Keď si človek začne uvedomovať zanedbanie dobra a začne ho ľutovať, potom je určite na dobrej duchovnej ceste. 

Je dobré, ak do osobnej ľútosti zahŕňame aj hriechy rodiny, priateľov, Cirkvi a sveta a prosíme o odpustenie a Božie milosrdenstvo aj pre nich. 

Úkon ľútosti je hlboko ľudský a kresťanský čin. Mal by byť osobný a vedomý. Preto akákoľvek povrchnosť je nehodná človeka i kresťana. Ľútosť musí byť osobná a vedomá, pretože je to vždy nový začiatok. Je dobré mať na pamäti, že láska a božské odpustenie sú veľkým božským znakom. Na svätej omši treba dať tomuto úkonu vždy dostatok priestoru, vyznať hriech a prijať Božie milosrdenstvo. Nebezpečenstvo hrozí, ak sa tento úkon zmení na opotrebovaný akt, ktorý neprináša žiadnu zmenu. Svätú omšu by sme nemali ani začínať, ak niekto v spoločenstve nie je pripravený odpustiť a robiť pokánie. Ak sa už tu nezačnú veci hýbať, potom si treba položiť otázku, aký je účel tejto celej oslavy. 

Čas a vážnosť, pokánie, ľútosť, ale zároveň aj otvorenosť pre Božie milosrdenstvo, musia byť charakteristickým znakom začiatku svätej omše v srdci každého veriaceho i kňaza.

 Modlime sa…

Ó, Bože, milosrdný Otče! Ďakujem ti, že ma ako dobrý Otec čakáš. Prišiel som so svojimi hriechmi, so svojimi ranami a strachmi, so svojimi rozhorčeniami a biedami, so svojimi túžbami a nádejami, či už osobnými, rodinnými alebo z môjho spoločenstva. Objím ma, Otče! Nech sa na začiatku tejto omšovej obety stretnem s tebou. Svet a všetko, čo sa deje, ma unavuje, pretože tam niet lásky. Teraz sa chcem ponoriť do tvojej lásky a nechať sa tebou uschopniť, aby som ťa oslavoval a chválil.