Do Medžugoria sme prišli plní bolesti, únavy, pocitu krivdy či bezmocnosti. Prišli sme nanovo hľadať Boha, priamo pri zdroji pokoja. Tento pokoj v srdci sme sa snažili nájsť v mnohých modlitbách, liturgických sláveniach a pobožnostiach. Po dlhom-dlhom čase sme sa ráno zobudili na hlas zvonov a štebot vtáčat, a nie na zvuk sirén. Tento pokoj nám umožnil zamerať sa na svoje srdcia, ale aj spoznať jedna druhú, na čo v každodennom zhone nemáme čas. Počas týchto pár dní sme sa mohli medzi sebou rozprávať aj o tom, čím je naplnená naša duša, a nielen o tom, či máme dosť chleba, cestovín, oleja, čaju pre ľudí, ktorí prídu pre pomoc.

V prvý deň sme vyšli na Máriinu horu – Podbrdo. Hoci nie veľmi poznáme modlitbu ruženca, spolu sme sa ju učili a pri jednotlivých tajomstvách sme rozjímali nad životom Panny Márie a spoznávali našu Matku. Tak, ako všetci prítomní pútnici, aj my sme niesli Márii naše bolesti, naše rozorvané srdcia. Prosili sme ju za našu Ukrajinu, za našich chlapcov v zákopoch, za našich ranených, za naše rodiny, mamy, vdovy, siroty…

Na Podbrde sme si uvedomili, ako veľmi dôležitá je naša modlitba. Prosíme rôzne organizácie a mnohých ľudí o pomoc, ale tak málo prosíme o pomoc nášho Boha. Zabudli sme na to v zhone nášho dňa. Pri večerných sv. omšiach sme spomínali na to, ako sme na Ukrajine žili v časoch mieru a ako sme si ho vtedy nevedeli vážiť. Nádherný moment počas sv. omše nastal, keď sme si mohli navzájom priať pokoj. Nech je skutočný pokoj, Boží pokoj, navždy medzi nami všetkými.

Výstup na horu Križevac bol zavŕšením našej púte. Počas krížovej cesty sme spájali utrpenie nášho národa s Kristovým utrpením. Sme radi, že v našom utrpení nie sme sami, že sme pocítili, že Ježiš je s nami na tejto ceste a naďalej chceme byť v role Šimona, Veroniky či jeruzalemských žien a slúžiť a obetovať naše bolesti za mier. Ďakujeme Bohu za tento milostivý čas. 

Viackrát sme boli konfrontovaní s našim svedomím. Ako sa modliť za nepriateľov? Za tých, ktorí ruinujú našu krajinu? Ako sa vydať na cestu milosrdenstva? Nie je to jednoduché a stále sme na ceste! Dôležité ale je, že sme na tej ceste obrátenia s Pannou Máriou. V prvom rade sa chceme modliť za naše vlastné obrátenie sa k Bohu a za milosť, aby sme sa dokázali modliť aj za obrátenie našich nepriateľov. Vieme, že Mária nás  povedie. 

Ďakujeme ti, Mária, za tvoju školu, že si nám ukázala, že modlitba, Sväté písmo, eucharistia, spoveď a pôst sú cestou k odpusteniu a jedinou cestou k láske a pokoju v srdci. 

Dobrovoľníci zo Ševčenkova, Ukrajina