Lk 18, 9-14

Tým čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo:  „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: »Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik.  Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.«  Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: »Bože, buď milostivý mne hriešnemu.«  Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

Pestovať v sebe pokoru

Modlíme sa za skutočnú pokoru srdca a o uzdravenie z pýchy.

• Ježiš túži pohnúť srdcia tých, ktorí sú presvedčení o vlastnej nevinnosti a druhými pohŕdajú. Prostredníctvom podobenstva ich vyzýva k zmene životného postoja (9). Pozorne budem sledovať hlavných hrdinov tohto podobenstva a pokúsim sa nájsť v sebe znaky, ktoré sa objavujú v ich správaní.

• Osoba farizeja (11-12). Iba navonok je to dialóg s Bohom. V skutočnosti sa rozpráva sám so sebou. Chýba mu schopnosť počúvať. Hľadá iba potvrdenie svojich postojov. To spôsobuje, že žije v omyle. Pýcha mu nedovoľuje uznať vlastné slabosti. Aby mohol zotrvať v presvedčení o svojej „spravodlivosti“, vychvaľuje seba a pohŕda druhými.
• Osoba mýtnika (13). Má hlboký pocit vlastnej hriešnosti. Nesnaží sa ju ospravedlniť pred Bohom. Nehľadá pre seba poľahčujúce okolnosti. Naopak, uznáva a otvorene vyznáva svoju hriešnosť. Odovzdáva ju Bohu. Je priamočiary.
• Stojac pred Ježišom, pozriem sa na seba. Nie sú vo mne prejavy klamstva a pýchy? Pozriem sa na svoje vzťahy s inými, najmä s najbližšími. Neodhaľujem v sebe potrebu vyzdvihovať svoju vlastnú „spravodlivosť“, neznevažujem druhých? Ak je tomu tak, pravdivo pred Ježišom pomenujem svoje chyby.

• Vyznám pred Ježišom a odovzdám mu tie slabosti, ktoré ma najviac zahanbujú. Budem prosiť Ježiša o postoj úprimnej pokory a jednoduchosti: „Ježiš, uzdrav ma z pýchy navráť mi srdce jednoduché a pokorné!“

V Máriinej škole:

Mária nás vedie cestou pokory, učí nás očisťovať sa od pýchy.

Posolstvo, Medžugorie, 2. júla 2007 cez vizionárku Mirjanu Soldo

„Drahé deti! Z veľkej Božej lásky dnes prichádzam k vám, aby som vás viedla cestou pokory a miernosti. Prvé zastavenie na tej ceste, deti moje, je spoveď. Odhoďte svoju pýchu a kľaknite si pred mojím Synom. Pochopíte, deti moje, že nemáte nič a nič nemôžete. Jediné, čo je vaše a čo vlastníte je hriech. Očistite sa a prijmite miernosť a pokoru. Môj Syn mohol zvíťaziť silou, ale zvolil si miernosť, pokoru a lásku. Nasledujte môjho Syna a podajte mi svoje ruky, aby sme spolu vystúpili na vrch a zvíťazili. Ďakujem vám.“

Mária, pomôž nám nezabúdať na to najdôležitejšie, čo máme a to je naša duša. Pomôž nám uvidieť svoje srdce v pravde, uvidieť pýchu a zamilovať si pokoru. Amen.

ZASVÄTENIE SA JEŽIŠOVI SKRZE MÁRIU

Mária, dnes pred tebou a v tvojich rukách si obnovujem a potvrdzujem svoje krstné sľuby. Navždy sa zriekam satana, všetkých jeho skutkov a zasväcujem sa Ježišovi Kristovi jeho Božskému Srdcu. Chcem niesť svoj kríž a nasledovať Krista po všetky dni svojho života, podľa vôle nebeského Otca. Pred tvárou celého nebeského dvora a celej Cirkvi sa dnes, ó Mária, zasväcujem tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Buď mojou Matkou a Kráľovnou. Vo všetkej podriadenosti a láske ti odovzdávam a zasväcujem svoje telo a dušu, svoj majetok viditeľný a neviditeľný, plody svojich dobrých skutkov, minulých, súčasných aj budúcich. Prenechávam ti absolútnu slobodu, aby si vládla nado mnou a nad všetkým, čo mi patrí, podľa tvojho zaľúbenia, a to všetko pre väčšiu slávu Božiu teraz i naveky. Amen.