Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja, 25. marca 2026, cez vizionárku Mariju Lunetti

„Drahé deti! Jed sebectva a nenávisti vládne ľudskými srdcami, a preto nemáte pokoj. Pozývam vás, deti moje, buďte láskou a mojimi vystretými rukami všetkým, ktorých stretávate. V pokore sa modlite za pokoj a pracujte na zmierení medzi ľuďmi, aby bolo každému človeku dobre na zemi. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“ (s cirkevným schválením)

Vo februárovom posolstve nás Panna Mária pozvala, aby sme obetovali svoj život Bohu, a zároveň nás upozornila, že sme duchovne ospalí. Jej materinská prítomnosť a posolstvá sú pozvaním, aby sme sa prebudili z duchovnej otupenosti a otvorili svoje srdce Bohu, ktorý je prameňom pokoja a života.

V tomto posolstve nám nebeská Matka hovorí, že v ľudských srdciach vládne sebeckosť a nenávisť. Ak nie sme spojení s prameňom života, zostávame bez zdroja živej vody, ktorú nám dáva Ježiš.

Panna Mária vo svojich posolstvách často hovorí o srdci. Srdce je miestom, kde sa rodí dobro alebo zlo, pokoj alebo vojna, láska alebo nenávisť. Ježiš nás na to upozorňuje, keď hovorí: „Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie“ (Mt 15, 18 – 19).

Naša reč, naše slová neklamú. Odhaľujú to, čo srdce skrýva. Reč je odrazom nášho vnútra, nášho srdca. Podľa reči sa poznávame. Hovoríme to, čo nosíme v srdci. Rečou dávame druhým to, čo máme v srdci. Rečou môžeme druhého obohatiť, ak je naše srdce naplnené dobrom, a môžeme ho ochudobniť, ak je obsah nášho srdca zlý. Rečou môžeme budovať aj ničiť. Môžeme povzbudzovať aj plašiť, môžeme oživovať alebo zabíjať. Rečou vždy niečo odovzdávame druhým. Reč odhaľuje, čo je v srdci človeka. Reč ukazuje, akí sme a kým sme.

Ježiš o reči povedal: „Podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený“ (Mt 12, 37).

Naša reč nerozhoduje o našom živote, ale ukazuje, aké je naše srdce. Srdce je naším stredom, kde sa rozhodujeme pre dobro alebo zlo, pre spravodlivosť alebo ničenie.

Je zbytočné snažiť sa napraviť iba reč. Dôležité je srdce. Najprv treba očistiť srdce a všetko bude čisté. Srdce je naším centrom. V ňom sa všetko odohráva, doň sa zlievajú všetky udalosti a naše skúsenosti. Ak je srdce spravodlivé, nebudeme sa pred nikým hanbiť. Ak je nečisté a nesie zlé úmysly voči iným, budeme sa namáhať, aby nás srdce rečou neprezradilo. Budeme napätí, budeme míňať duševnú energiu na potláčanie zlých myšlienok, obrazov, úmyslov a pocitov. Tak budeme žiť v neustálom strachu. Budeme utekať pred ľuďmi. Budeme sa vyhýbať Bohu. Rýchlo ochorieme, lebo naše duševné sily sa míňajú na zlo namiesto dobra. Budeme čoraz chudobnejší, osamelejší a stratenejší. Budeme hľadať lekárov a prostriedky na posilnenie a uzdravenie, navštevovať psychiatrov a čudovať sa vlastnému úpadku. Pritom bolo treba len jedno: vyhnať zo srdca zlé a temné myšlienky.

Zostáva nám úprimná ľútosť, volanie a modlitba kráľa Dávida: „Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného“ (Ž 51, 12).

Modlitba

Panna Mária, ty, ktorá si plná milosti, Božou milosťou uchránená od poškvrny hriechu, prihováraj sa za nás u svojho Syna. Svojím materinským a nepoškvrneným srdcom vypros aj nám milosť, aby sme túžili rásť vo svätosti a čistote srdca. Prosíme ťa, Matka, nauč nás modliť sa tvojím srdcom, ktoré sa úplne darovalo Bohu jednoduchými slovami: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. Celý svoj život si vložila do týchto slov. Chceme ti, ó Matka, dať svoje ruky, aby si nás viedla, a svoje srdcia, aby si ich premieňala svojím materinským príhovorom. Nech sa naše srdcia deň čo deň stávajú podobnými tvojmu srdcu, ktoré nakoniec zvíťazí nad všetkým zlom. Amen.