3. Veľkonočná nedeľa roku A

Lk 24, 13-35

V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, ¹⁴ a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. ¹⁵ Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. ¹⁶ Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. ¹⁷ I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení ¹⁸ a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ ¹⁹ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ²⁰ ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. ^21A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. ²² Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, ²³ a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. ²⁴ Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“²⁵ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! ²⁶ Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ ²⁷ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. ²⁸ Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. ²⁹ Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. ³⁰ A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. ³¹ Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. ³² Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ ³³ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi ³⁴a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ ³⁵ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Spoznávať Ježišovu prítomnosť v každodennom živote.

Modlíme sa za  milosť spoznávať Ježišovu prítomnosť v Slove a v každodenných udalostiach.

• Pripojím sa k učeníkom, ktorí idú do Emauz, aby som sa započúval do ich smutného rozhovoru a vnikol do toho, čo prežívajú (13-14). Vidím ich tváre, ktoré sú plné bolesti a rozčarovania. Odchádzajú z Jeruzalema, ale bolesť si nesú so sebou.

• Pripomeniem si svoje životné skúsenosti, ktoré ma viedli k rozhorčeniu a k vnútornému nesúhlasu s tým, čo sa stalo. Pripomeniem si svoje úteky. Čo bolo mojimi „Emauzami“, v ktorých som hľadal ochranu a zabudnutie na „zlé udalosti“?
• Keď sa ku kráčajúcim učeníkom pripojí Ježiš, nespoznávajú ho, lebo ich oči boli zastreté (15-16). Ako sa zvyknem ja zachovať v krízových situáciách? Ako vtedy vyzerá môj obraz Boha?
• Uvedomím si, že učeníci, hoci sú plní smútku a rozhorčenia, dovoľujú Ježišovi, aby sa „priblížil“ a sprevádzal ich na ceste. Začínajú sa s ním rozprávať a počúvajú jeho vysvetlenie (15-27). Čo môžem povedať o svojom duchovnom živote vo chvíľach skúšok? Ako vtedy vyzerá moja modlitba, počúvanie Božieho slova?
• Ježiš trpezlivo a pomaly lieči ich srdcia svojím slovom. Spoznávajú ho pri lámaní chleba (30-32). Boli v mojom živote chvíle, keď som zakúsil zvláštne svetlo alebo uzdravenie prostredníctvom Božieho slova? Ktoré slovo to bolo? Nájdem ho vo Svätom písme.
• Pripomeniem si situácie, keď som počas svätej omše prežil zvláštnu Ježišovu blízkosť, takú, že mi horelo srdce. Porozprávam o tom Ježišovi.
• Poďakujem sa Ježišovi za chvíle, v ktorých som zvláštnym spôsobom zakúsil uzdravenie prostredníctvom jeho slova a Eucharistie. Budem opakovať: „Nech mám zaľúbenie v tvojom slove a v Eucharistii!“

V Máriinej škole:

Posolstvo Kráľovnej pokoja 2. augusta 2015

„Drahé deti! Ako matka, ktorá miluje svoje deti, vidím, aký ťažký je čas, ktorý žijete. Vidím vaše utrpenie, ale musíte vedieť, že nie ste sami. Môj Syn je s vami. On je všade prítomný. Je neviditeľný, ale môžete ho vidieť, ak s ním žijete. On je svetlo, ktoré vám osvecuje dušu a dáva pokoj. On je Cirkev, ktorú máte milovať a vždy sa za ňu modliť a bojovať – ale nielen slovami, ale skutkami lásky. Deti moje, pomôžte mi, aby všetci spoznali môjho Syna, pomôžte mi, aby bol milovaný, pretože pravda je v mojom Synovi, narodenom z Boha – v Božom Synovi. Nestrácajte čas prílišným rozmýšľaním; vzdialite sa od pravdy. Jednoduchým srdcom prijmite jeho sovo a žite ho. Ak žijete jeho slovo modlíte sa. Ak žijete jeho slovo, budete milovať milosrdnou láskou. Budete sa navzájom milovať. Čím viac budete milovať, tým ďalej budete od smrti. Pre tých, ktorí budú žiť slovo môjho Syna a ktorí budú milovať, sa smrť stane životom. Ďakujem vám. …“

            Mária, pomáhaj nám žiť Božie slovo. Amen.

ZASVÄTENIE SA JEŽIŠOVI SKRZE MÁRIU

Mária, dnes pred tebou a v tvojich rukách si obnovujem a potvrdzujem svoje krstné sľuby. Navždy sa zriekam satana, všetkých jeho skutkov a zasväcujem sa Ježišovi Kristovi jeho Božskému Srdcu. Chcem niesť svoj kríž a nasledovať Krista po všetky dni svojho života, podľa vôle nebeského Otca. Pred tvárou celého nebeského dvora a celej Cirkvi sa dnes, ó Mária, zasväcujem tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Buď mojou Matkou a Kráľovnou. Vo všetkej podriadenosti a láske ti odovzdávam a zasväcujem svoje telo a dušu, svoj majetok viditeľný a neviditeľný, plody svojich dobrých skutkov, minulých, súčasných aj budúcich. Prenechávam ti absolútnu slobodu, aby si vládla nado mnou a nad všetkým, čo mi patrí, podľa tvojho zaľúbenia, a to všetko pre väčšiu slávu Božiu teraz i naveky. Amen.