Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja, 25. januára 2026, cez vizionárku Mariju Lunetti
„Drahé deti! Dnes vás pozývam, aby ste boli modlitbou a požehnaním pre všetkých, ktorí nespoznali Božiu lásku. Deti moje, buďte odlišní od druhých a buďte pozitívnymi ľuďmi modlitby a lásky k Bohu, aby ste svojimi životmi boli znakom Božej lásky pre druhých. Žehnám vás svojím materinským požehnaním a prihováram sa za každého z vás pred mojím Synom, Ježišom. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“ (s cirkevným schválením)

V posolstve z minulého mesiaca nás Panna Mária pozvala, aby sme pracovali na vlastnom srdci a aby sa naše srdce stávalo podobným Ježišovmu srdcu. Aké je Ježišovo srdce? Sám Ježiš hovorí, že je tichý a pokorný srdcom (porov. Mt 11, 29). Ježiš je muž bolesti, jeho srdce bolo prebodnuté, no v jeho srdci nikdy nezavládla nenávisť ani pomsta. Ježiš nám ukázal cestu, po ktorej sa oplatí kráčať.

Panna Mária nás ako matka povzbudzuje, aby sme boli modlitbou a požehnaním, aby sme druhých netlačili do svätosti, ale aby sme svätosť dosvedčovali svojím životom. Je to Máriino materinské pozvanie na obrátenie vlastného srdca. Obrátenie je naše rozhodnutie pre zmenu smerom k dobru a láske. V každom človeku sú prítomné – a pôsobia – dobro aj zlo. Sme pozvaní vidieť dobro, chváliť dobro a neprenášať zlo ani neohovárať druhých. Keď ohovárame iných, obraciame sa k zlu, ktoré v nich vidíme a tak sa sami stávame zlými.

Ako môžeme naprávať druhých a pomáhať im? Najistejšia cesta je, aby sme sa sami stali mravnými a spravodlivými ľuďmi. Ježiš povedal, že sme kvasom spoločnosti, svetlom sveta a soľou zeme. Požadovať od druhých, aby boli iní, keď my takí nie sme, je márna námaha. Nemôžeme žiadať, aby cukor osolil polievku – musíme použiť soľ.

Ako však dosiahnuť, aby sa to, čím sme my, stalo aj vlastníctvom druhých? Ako môže naša premena zmeniť aj ich? Tak, že im pôjdeme v ústrety. Akým spôsobom? Nie tak, že im budeme hovoriť, aby sa na nás podobali, ale tak, že ich budeme milovať, že za nich budeme Bohu ďakovať, že im odpustíme ich nemravnosť a zlo. Vtedy dobro, ktoré je v nás, prejde aj na nich. Ak to budeme robiť každý deň, druhí sa budú stávať lepšími a my sa tak staneme znamením Božej lásky pre druhých.

Modlitba

Panna Mária, keď si vo svojom materinskom náručí držala svojho Syna, dieťa Ježiša, počula si v chráme prorocké slová starca Simeona: „Tvoju dušu prenikne meč bolesti.“ Ani si úplne nevedela, čo všetko ťa v budúcnosti čaká. Ďakujeme ti, že si zostala verná a dôverovala Bohu aj vtedy, keď si všetkému nerozumela. Nauč nás veriť, nauč nás žiť a odovzdávať svoj život do Božích rúk, aby sme aj v bolesti zakúsili Božiu lásku, ktorá dokáže všetko premeniť a urobiť novým. Božsky novým. Vypros nám milosť, aby sme mohli byť znakom Božej lásky pre našich blížnych. Amen.