Čas modlitby (Páter Ljubo Kurtovič, OFM)

Toto jednoduché a krátke posolstvo Panny Márie je neobyčajné, pretože je až príliš krátke. Zvykli sme si na posolstvá s niekoľkými vetami a teraz sa nám prihovára veľmi krátko. Každý z nás si toto posolstvo môže vysvetliť rôzne, ale jej pozvanie k modlitbe ako životnej potrebe v priebehu všetkých rokov zjavení ostáva rovnaké.

Všetci vieme, že modlitba je potrebná a že nám Boh môže dať iba to, o čo ho prosíme. O modlitbe sa toho môže veľa povedať. Jedno je hovoriť o modlitbe a niečo iné je modliť sa. Môžeme hovoriť o jedle, počúvať o jedle, ale zostaneme hladní, ak sa nenajeme. Tak je aj s modlitbou.

Všetci učitelia modlitby sa zhodujú v tom, že modlitba nie je niečo, čo sa deje iba tak samo od seba. Modlitba je úsilie, rozhodnutie a vytrvalosť. Najväčší problém v modlitbe je sústredenie. Sústredenie sa je ľahšie, keď je človek verný modlitbovému rozpisu a darí sa mu zachovať vnútornú bdelosť. Vnútorná bdelosť sa nedá dosiahnuť bez úsilia a za niekoľko dní, ale je to overená cesta a evanjeliová rada: „Treba sa stále modliť a neochabovať“(Lk 18, 1).

Náš duch je ako mlyn. Melie to, čo sa do neho vloží. Preto je dôležité nášho ducha nasýtiť zdravým pokrmom. Ale náš duch potrebuje opakovanie, aby si osvojil a vpil slová modlitby a stotožnil sa s nimi. Modlitbou opakovania je modlitba ruženca. Alebo ako si púštni otcovia opakovali: „Bože príď mi na pomoc! Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať!“

Východní mnísi sa radšej modlievali: „Pane, Ježišu Kriste, Syn živého Boha, zmiluj sa nado mnou hriešnym!“

Modlitba je život, je dýchaním našej duše. Bez dýchania, bez vzduchu, nemôžeme žiť. Tak isto aj bez modlitby sme duchovne mŕtvi. Dýchanie je dôležité. Dýchanie nás učí životnej pravde. Môžeme dať iba vtedy, keď sme niečo prijali. Môžeme vydýchnuť iba vtedy, ak sme vzduch vdýchli. Modlitba nás spája s Bohom, s prameňom života.

Nájdime si čas počas dňa, kedy budeme vdychovať Krista do svojej duše pri slovách: Pane, Ježišu Kriste, Syn živého Boha, a vydychovať pri slovách: zmiluj sa nado mnou hriešnym, t. j. týmito slovami vyhodiť zo seba všetku úzkosť, vinu, hriech i strach.  

Takto budeme môcť zakúsiť silu Božieho milosrdenstva a jeho blízkosť v našich životoch. 

Materinskou túžbou Panny Márie je priviesť nás k prameňu života, k Bohu. Pomôžme jej svojou modlitbou, vytrvalosťou v modlitbe, aby sme mohli zakúsiť bohatstvo pokoja, slobody a zdravia, ktorými nás Boh chce obdarovať na príhovor našej nebeskej Matky Márie.

Modlitba: Panna Mária, ty si blahoslavená, pretože si uverila. Uč nás v srdci nosiť, chrániť a rozmýšľať o Božom slove ako ty. Ty si slovám nebeského Otca darovala nie iba telo, ale aj srdce, dušu a celú seba. Ty si vytrvala na ceste viery a nádeje až po Kalváriu, keď tma zahalila zem i ľudské srdcia. Vo svojom srdci si si zachovala svetlo viery a nádeje. Prihováraj sa za nás, zvlášť, keď prídu do našich životov chvíle pokušení a tmy. Buď matkou plnou milosti pre nás i pre tých, ktorí prežívajú ťažké životné chvíle. Nech pocítia tvoju blízkosť a silu tvojho materinského príhovoru. Poveď nás k svetlu Vzkriesenia, aby sme aj my mali účasť na víťazstve tvojho Syna Ježiša nad hriechom, satanom a smrťou. Amen.

Predchádzajúce

Je čas modlitby (Terézia Gažiová)

Ďalej

Svetlo Máriino. Apríl 2023