Panna Mária nám hovorí jasne a hlboko o príčinách znepokojujúcich udalostí, ktoré sa dejú vo svete – jed sebectva a nenávisti vládne ľudskými srdcami, a preto nemáme pokoj. Tento
Vzkriesenie je možné len po smrti. Keď sa pozeráme na kríž, vidíme utrpenie, temnotu a zdanlivý koniec. Keď sa však zahľadíme na prázdny Ježišov hrob,
Panna Mária je modlitbou a požehnaním. Miesta, kde sa zjavuje, sú miestami modlitby a požehnania. Ľudia, ktorí sa otvoria pre modlitbu s Máriou a nasledujú jej príklad, sa
Mária nám prináša malého Ježiša s Božským srdcom. So srdcom, ktoré si uctievame aj ako horiace ohnisko lásky. Jeho srdce vždy žiari láskou. Toto ohnisko
Mária nás volá: „Nasledujte ma v tomto milostivom čase.“ Advent v Máriinej škole je časom, v ktorom je ona sama kráľovnou a matkou v požehnanom stave – zahalená v tichu, modlitbe, dôvere
To najdrahšie, čo Pán mal, keď zomieral, bola jeho Matka. A on nám ju daroval. Dáva nám ju neprestajne deň čo deň aj dnes, tajomným
Kráľovná pokoja pokračuje v Medžugorí v mierovej misii, ktorú jej Boh zveril už vo Fatime. Znovu a znovu nám pripomína: „Prišla som, aby som vám pomohla, pretože
Mária nás miluje. Keby sme chceli opísať jej lásku, zostali by sme bezradní, ako nám o tom vydávajú svedectvo vizionári: „Každé ľudské slovo je úbohé
English
Latviešu
Lietuvių
Українська
Русский
