Jednou z najsympatickejších udalostí, ktoré prorocky ohlasovali Eucharistiu je určite manna na púšti. Ňou je najmä naznačená a predpovedaná úloha budúceho chleba z neba.

 Život, ľudský život, je v mnohom podobný putovaniu cez púšť. Človek je vystavený utrpeniu a mukám. Trpí duchovným aj materiálnym hladom a smädom. V skúškach ľahko zastane a šomre, unaví sa a vzdá sa cesty prisľúbenia. Ale Boh je vždy prítomný a sýti ho. On je Emanuel, Boh s nami a pre nás, nový chlieb, chlieb pre život sveta.

Keď sa pohli z Elimu, prišla celá izraelská pospolitosť na púšť Sin, ktorá je medzi Elimom a Sinajom, v pätnásty deň druhého mesiaca po svojom východe z Egypta. A celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti. Izraeliti im vraveli: „Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v Egypte, keď sme sedávali nad hrncami mäsa a mohli sa najesť chleba dosýta! Veď vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste zahubili celú túto spoločnosť hladom!“ Vtedy Pán hovoril Mojžišovi: „Hľa, ja vám dám padať chlieb z neba! Ľud nech potom vychádza a nech si zbiera, koľko bude potrebovať na deň! Týmto ho chcem podrobiť skúške, či bude kráčať podľa môjho zákona, alebo nie. V šiesty deň však nech odložia z toho, čo donesú: bude toho dvakrát toľko, ako zbierajú každý deň.“ Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelitom: „Večer teda spoznáte, že Pán nás vyviedol z egyptskej krajiny. Ráno zasa uvidíte Pánovu slávu, lebo on počul vaše reptanie proti Pánovi: veď čože sme my, že ste proti nám reptali?!“ A Mojžiš dodal: „V tom, že vám Pán dá večer jesť mäso a ráno chlieb na nasýtenie, (spoznáte), že Pán počul vaše reptanie, ktorým ste sa ozvali proti nemu. Lebo čože sme my? Nie proti nám ste reptali, ale proti Pánovi!“ Aj Áronovi povedal Mojžiš: „Povedz celej pospolitosti Izraelitov: »Predstúpte pred Pána, lebo počul vaše reptanie!«“ Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, oni sa dívali na púšť a tu sa zjavila Pánova sláva v oblaku! A Pán povedal Mojžišovi: „Počul som reptanie Izraelitov. Povedz im: »V predvečer budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste poznali, že ja som Pán, váš Boh!«“ A naozaj, večer prileteli prepelice a pokryli táborište. Ráno zasa bola okolo tábora napadaná rosa, a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité, jemné sťa srieň na zemi. Keď to Izraeliti zočili, vzájomne si vraveli: „Čo je to!“ Nevedeli totiž, čo by to mohlo byť. Vtedy im Mojžiš povedal: „To je chlieb, ktorý vám dáva Pán jesť. Toto je to, z čoho vám Pán prikazuje nazbierať podľa toho, koľko každý zje, gomer na každú hlavu; podľa počtu vašich duší si naberte, každý pre príslušníkov svojho stanu!“ […]

A Izraeliti jedli mannu štyridsať rokov, kým neprišli do obývanej krajiny. Jedli mannu, dokiaľ neprišli k hraniciam krajiny Kanaán. (Ex 16, 1-16. 35)

VSTAŇ A JEDZ!

Nielen prorocké slová, ale aj udalosti zo života prorokov a z toho, čo zažívali vo svojej službe, predstavujú pre veriacich posolstvo a poučenie.  

Eliáš je veľmi dobre známy svojimi vystúpeniami a bojmi za jediného Boha. Raz ho však skúsenosť s bezbožnosťou jeho ľudu priviedla do zúfalstva a utiekol. V zúfalstve chcel umrieť, pretože jeho život proroka a poslanie sa stali preň ho priťažkými. Keď si ľahol pod borievku a chcel zomrieť, stal sa nový začiatok: Boh nechcel jeho smrť, ale život a službu. Keď Boh posiela a dáva úlohu, často dopúšťa, aby sme zakúsili svoju slabosť, bezmocnosť a vyčerpanosť, aby sa v našej slabosti prejavila jeho sila. Presne to sa stalo aj s Eliášom. Anjel ho zobudí, nasýti sa chlebom a napije vody, aby mohol pokračovať v svojej ceste.

Nie je ťažké odhaliť, čo sa skrýva v tejto prorockej udalosti a čo sa ponúka v Kristovej eucharistickej prítomnosti a vo význame tejto prítomnosti pre človeka, ktorý prechádza púšťou života.

Achab rozpovedal Jezabel všetko, čo urobil Eliáš, aj to, ako pobil mečom všetkých prorokov. Nato poslala Jezabel k Eliášovi posla s odkazom: „Nech mi bohovia urobia toto a toto nech mi pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich!“ On sa naľakal, vstal a odišiel, aby si zachránil život. Keď prišiel do Bersaby, ktorá patrí Júdsku, nechal svojho sluhu tam a sám išiel na deň cesty na púšť. Keď došiel, sadol si pod borievku, žiadal si zomrieť a hovoril: „Teraz už dosť, Pane! Vezmi si môj život! Veď ja nie som lepší ako moji otcovia!“ Ľahol si a usnul (pod borievkou). Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vezmi a jedz!“ Pozrel sa a hľa, pri hlave mal užiarený podpopolný pecník a krčah vody! Jedol teda, napil sa a opäť zaspal. Tu prišiel Pánov anjel druhý raz, dotkol sa ho a povedal: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou dlhú cestu!“ Vstal teda a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb. (1 Kr 19, 1-8)