Panna Mária ako skutočná Matka Cirkvi kráča s nami nielen v liturgickom období, ale aj ročným obdobím, do ktorého sme ponorení a v ktorom žijeme. Všetko okolo nás kvitne a rastie. Príroda sa odela do svojej zelenej farby. Už dávno sa prebudila zo zimného spánku a rastie nový život.

Vo svojich predchádzajúcich posolstvách nás Panna Mária tiež pozývala: „Drahé deti! Pozývam vás, aby ste sa otvorili Bohu. Pozrite, deti moje, ako sa príroda otvára a dáva život i plody, tak aj vás pozývam, aby ste žili s Bohom a úplne sa mu odovzdali“ (25.5.1989). „Drahé deti!… Choďte do prírody a pozerajte, ako sa príroda prebúdza, a to vám pomôže otvoriť si srdcia pre lásku Boha Stvoriteľa“ (25.4.1993). „Drahé deti! Dnes vás pozývam, aby ste šli do prírody, pretože tam stretnete Boha Stvoriteľa“ (25.10.1995). „Drahé deti!… Vyhľadajte pokoj v prírode a objavíte Boha Stvoriteľa, ktorému sa budete môcť poďakovať za všetky stvorenia, a vtedy nájdete radosť vo svojom srdci“ (25.7.2001).

Príroda je jedna veľká kniha, ktorá hovorí o Bohu Stvoriteľovi. Ako ľudia sme neoddeliteľne spätí s prírodou. Naše telo je utkané z prírodných prvkov, do ktorých Boh vložil svoje zákony, poriadok a harmóniu.

Prechádzka v prírode človeka upokojuje, naša predstavivosť sa napĺňa novými obrazmi a farbami, očami obdivujeme farby a krásu prírody, ušami načúvame nové hlasy okolo seba a cítime, že sme v prirodzenom prostredí. Príroda nás povzbudzuje k modlitbe a ďakovaniu. Človek nemôže prežiť mimo prírody. Príroda nás vracia k sebe samým. Ísť do prírody znamená odísť do prirodzeného prostredia, do svojho srdca, ktoré hľadá poriadok, harmóniu a krásu, ktoré nám daruje Stvoriteľ.

Každý, kto na chvíľu zakúsil reč prírody, jej krásu a ticho, môže vidieť, ako väčšina ľudí dnes žije mimo svojho prirodzeného prostredia, mimo svojho srdca. Väčšina ľudí žije v preľudnených mestách, neustálych dopravných zápchach a večnom zhone. Ľudia chodia so slúchadlami v ušiach, so sklonenými hlavami, aby sa utiahli pred vonkajším hlukom, ktorý človeka rozptyľuje a duchovne ubíja.

Panna Mária ako matka nás pozýva, aby sme sa otvorili pre pokoj, krásu a ticho prírody, ktorú nám dal Stvoriteľ. Chce, aby sme boli zdraví, pokojní, radostní a mali radi seba a všetko stvorené okolo seba.

Potrebné je, aby sme aspoň na chvíľu odložili mobily, sociálne siete a slúchadlá. Boh nemá priestor prísť k nám a obohatiť nás svojou dobrotou, láskou, krásou a pravdou, ak neustále počúvame nejaké cudzie myšlienky. Potom už viac nie si ty. A ty si jedinečný.

Kierkegaard, veľký dánsky kresťanský filozof 19. storočia, často hovorieval o tichu. V jednej z posledných vecí, ktoré vôbec napísal, sa zaoberal mlčaním. Povedal: „Keby som bol lekárom a dovolili by mi predpísať iba jeden liek na všetky choroby moderného sveta, predpísal by som ticho. Pretože aj keby sa v modernom svete malo hlásať Božie slovo, ako by ho mohol niekto počuť v takom hluku? Vytvorte teda ticho“.

Nájdi si teda svoje miesto ticha, aby si spoznal Stvoriteľa, ktorý ťa drží vo svojej ruke a ktorý pre teba všetko stvoril, pretože ťa miluje. Nájdi si aspoň 15 minút, možno práve vtedy, keď ti telo hovorí, že je unavené. Je to znak, že tvoj duch ostal bez pokrmu. Duch nesie tvoje telo. A ako ho bude niesť, keď ho nenasýtiš?

Aby sme mohli objavovať prírodu, treba vyjsť, vykročiť a neostať pripútaný k sebe. Príroda sa odkrýva v tichu a načúvaní. Všetko veľké sa deje v tichu. Vesmír sa hýbe v tichu. Rastliny, stromy a tráva rastú potichu. Krv prúdi naším telom v tichosti.

Príroda má zázračnú a zároveň tajomnú silu oslobodiť nás od hluku a zhonu, okúpať našu dušu v tichu, samote a spomalení. Nie je možné modliť sa bez ticha.

Príroda nás tiež učí trpezlivosti. Príroda nie je film. Život sa nedá urýchliť. Všetko má svoj čas, aby vyklíčilo, rozkvitlo, prinieslo ovocie a rástlo roky, storočia. Príroda je o čakaní a trpezlivosti.

Dovoľme Bohu, aby k nám prehovoril prostredníctvom svojich stvorení, ktorými nás obklopil a ktorými nás obdaroval.

Modlitba

Panna Mária, naša Matka, ďakujeme, že sa nám neprestávaš prihovárať a pozývať nás, aby sme zakúsili Božiu lásku, ktorá uzdravuje, oslobodzuje a zachraňuje naše životy. Ty, ktorá si plná milosti, plná Božej lásky, ktorá ťa vedie k nám počas všetkých tých rokov tvojich zjavení, neprestávaj sa nám prihovárať, vracať nás späť z nesprávnych ciest, na ktoré zablúdime.

Na tvoj materinský príhovor prosíme, nech sú naše srdcia naplnené Duchom Svätým, ktorého silu si sama zakúsila v Nazarete pri zvestovaní, ako aj v Jeruzaleme, keď si sa modlila spolu s prvou Cirkvou. Matka Cirkvi, modli sa s nami i za nás, aby sme aj my zakúsili silu a moc Božieho Ducha, ktorý oslobodil apoštolov od strachu, otvoril ich srdcia, aby boli svedkami zmŕtvychvstalého Krista, ktorý dáva nový život. Amen.