Eucharistická Kristova prítomnosť a láska neprestajne inšpirujú ľudské srdce i myseľ. Množstvo piesní a umeleckých diel rôzneho druhu sa pokúša vyjadriť, priblížiť a sprostredkovať túto nevysloviteľnú lásku, ktorá sa neustále daruje.
Tu prinášame časť tohto bohatstva v chválospevoch, aby sa z nich kresťanská duša mohla inšpirovať a napiť, a aby v nich našla pomoc pre osobné stretnutie a duchovný rast.
Chváľ, Sione, Spasiteľa (sv. Tomáš Akvinský)
Chváľ, Sione, Spasiteľa,
chváľ Pastiera, Živiteľa,
v hymnách, piesňach hlas svoj zvýš.
Koľko máš síl, toľko snaž sa:
tak je veľká jeho krása,
že ju chváliť nestačíš.
Živý chlieb, čo život dáva,
dnes naozaj podľa práva
ospevovať treba nám.
Ten chlieb nad večerným stolom
lámal dvanásť apoštolom
skutočne náš drahý Pán.
Buď mu chvála, plná, jasná,
slávnosť príjemná a krásna,
v srdci vrúcne plesanie.
Nech dnes prvé stolovanie,
čo si ustanovil, Pane,
úctu od nás dostane.
Hostina nového Kráľa
Baránka nám darovala;
koniec starej slávnosti.
Po starých, hľa, nové časy,
pravda tôňu iste zhasí,
svetlo noc von vyhostí.
Čo sám Kristus obetoval,
chcel, by kňaz vždy obnovoval
na pamiatku jeho rán.
Tak sme Cirkvou poučení,
že sa chlieb a víno zmení
na obetu spásy nám.
Kresťanom sa veriť dáva,
že sa z chleba telo stáva,
víno sa v krv zmeňuje.
Čo zrak nezrie, nevie hlava,
overí nám viera pravá,
čo moc vecí zvyšuje.
Rozličnými pod spôsobmi,
znakmi, nie však podstatami
ukrytý je pravý Boh.
Telo je sa, krv sa pije:
Kristus celý stále žije
v obidvoch tých spôsoboch.
Ak ho prijmeš, vždy je celý,
neláme sa, nerozdelí,
celý sa vždy požíva.
Tisíce ho prijímajú,
však celého všetci majú,
z celku sa neodníma.
Dobrí aj zlí prijímajú,
nerovnaký údel majú:
život, buď odsúdenie.
Život dobrým, smrť zas hriešnym;
hľa, jak účinok rozličný
pôsobí prijímanie.
Keď sa chlieb sviatostný láme,
v každej časti požívame
telo Pána v celosti.
Podstata je nezmenená,
len v znaku je táto zmena;
zostáva moc sviatosti.
Hľa, chlieb z neba, chlieb anjelov,
stal sa ľuďom živým chlebom,
nedajme ho zneuctiť.
Zobrazený v Izákovi,
spodobený v baránkovi,
v manne danej na púšti.
Pastier dobrý, chlieb náš pravý,
zmiluj sa, ó, preláskavý
Ježiš, pas nás, chráň nás v zdraví,
vezmi si nás do výšavy,
nech tiež zrieme zem živých.
Všetko vieš a možné je ti:
tu nás pasieš, svoje deti;
tam nech stoluje a sedí
každý z nás jak dedič svätý,
brat občanov blažených.
Javte ústa, dôstojného (sv. Tomáš Akvinský)
Javte, ústa, dôstojného
tela Pána tajomstvá
i predrahej Krvi Jeho,
ktorú z milosrdenstva
vylial Otca Syn večného
k spaseniu človečenstva.
Nám sa v svojom smilovaní
z čistej Panny daroval,
v svojom s ľuďmi obcovaní,
pravdu večnú zvestoval
a po svojom dokonaní
dôkaz lásky zanechal.
pri poslednom večeraní
s bratmi odpočívajúc
pri zákonnom hodovaní
pokrm nápoj žehnajúc,
v chleba, vína požívaní
telo i krv dal svoju.
Z chleba telo učinené
slovom jeho zázračným,
víno v krv je premenené
srdcom verne povďačným,
nemôže byť pochopené
smyslom nedostatočným.
Prevelebnej tu Sviatosti
vzdajme úctu, poklonu,
ustúp obrad minulosti,
novému včuľ zákonu,
smyslom nedostatočnosti
viera vezmi záclonu.
Otcu, Synu premilému
buď česť a velebenie,
chvála, vďak a sláva Jemu,
buď i dobrorečenie;
od obidvoch Poslanému
rovnako buď uctenie.
Amen.





