V aprílovom posolstve nás Panna Mária upozorňuje na duchovný stav mnohých sŕdc, ktoré sa nachádzajú v egoizme a hriechu. Ponúka nám aj liek na túto duchovnú chorobu: modlitbu ako prostriedok a Boha ako cieľ a naplnenie nášho života. 

V májovom posolstve nám Panna Mária na začiatku hovorí, že sa nachádzame v milostivom čase. Milosť je Božia náklonnosť voči ľuďom. Máriina prítomnosť medzi nami je milosťou, ktorú nám Boh daruje. Máriine zjavenia a posolstvá sú Božou milosťou a pozvaním neba, aby sme boli ľuďmi nádeje, pokoja a radosti. 

Nachádzame sa v Jubilejnom roku plnomocných odpustkov, kedy nás aj Cirkev pozýva, aby sme žili ako pútnici nádeje. Nádej je základom ľudského života. Nemôžeme žiť bez nádeje. Pápež Benedikt XVI. povedal: „Človek je živý, pokiaľ čaká, pokiaľ v jeho srdci žije nádej. Človeka spoznávame podľa jeho očakávaní: naša morálna a duchovná ‚postava‘ sa môže vymeriavať podľa toho, čo očakávame, v čo dúfame.“ (pred modlitbou Anjel Pána 28.11. 2010)

Kresťanská nádej a nádej človeka bez viery – to nie je to isté. Keď sa všetko rúti, keď už viac nikomu a ničomu neveríme, vtedy sa objaví nádej na stretnutie s Bohom, v ktorého rukách je náš život. To je dôležitý rozdiel medzi kresťanskou nádejou a nádejou, ktorú nám dáva svet. 

Vo svete bez Boha smeruje nádej do hrobu, a dúfa sa, že hrob príde čo najneskôr. Kresťanská nádej je viac ako hrob. Hrob môže prísť dnes alebo zajtra, ale napriek tomu máme nádej na život, ktorý je mocnejší než smrť. Ak máme v sebe nádej, že náš život je v Božích rukách, potom nás nič na tomto svete nemôže zničiť, nič nám nemôže ukradnúť nádej a náš každodenný život má silu. Tak neupadneme do zúfalstva, beznádeje a môžeme svoj život využiť čo najlepším spôsobom. 

Panna Mária nás pozýva, aby sme sa modlili k Duchu Svätému, aby nás naplnil svojimi darmi odvahy a odovzdanosti. Preto sa modlime so žalmistom: „Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, on sa už postará“ (Ž 37, 5). Potrebujeme mať odvahu odovzdať sa Pánovi. Od toho závisí náš duchovný rast. Kto má dôveru v Boha, je schopný odovzdať sa mu. 

Nemusíme čakať na ťažké chvíle, aby sme sa odovzdali Bohu. Teraz je tá správna chvíľa. Dnes je ten deň, kedy to máme urobiť,  čo najjednoduchším spôsobom. Stačí len jeden pohľad, ktorým sa naše srdce privinie k Božiemu srdcu. Stačí jedna myšlienka. Stačia dve, tri slová: „Bože môj, odovzdávam sa ti!“ Oslobodíme sa od tlaku, ktorý nás dusí. Ak úkon odovzdanosti budeme robiť s dôverou, oslobodíme sa od úzkosti a strachu. Keď Bohu všetko odovzdáme, potom veríme, že on všetko vedie. Potom môžeme byť pokojní. Boh je dobrý a chce iba dobro. Dokonca, aj keď sa možno kvôli cudzej slabosti ocitneme v špirále nepríjemných okamihov, aj vtedy budeme pokojní. Boh nás chce previesť aj touto dolinou zla. Len sa mu s vierou odovzdajme, aby bol n našim Pánom. 

Počúvnime Máriino pozvanie, pretože prešla tými istými cestami ako my.

 Modlitba

 Panna Mária, Kráľovná pokoja, obraciame sa k tebe i tvojmu mocnému príhovoru u Pána, aby si nám vyprosila tak veľmi potrebný pokoj do našich sŕdc, rodín a národov. Pozývaš nás, aby sme všetko, čo robíme, robili srdcom. V srdci začína vojna, ale v srdci začína aj pokoj. Do tvojich materinských rúk odovzdávame celý svoj život, svoje radosti, aj bolesti, aby si vyprosila nádej, pokoj a radosť toľkým srdciam, ktoré sú prázdne, ranené a bez zmyslu života. Ďakujeme ti, Mária, že neprestávaš svoje deti vždy a znovu pozývať, aby sa vrátili k Bohu. Ďakujeme ti za všetkých tých, ktorí vážne prijali tvoje slová, ako aj za tých, ktorí v budúcnosti príjmu a odpovedia na tvoje pozvanie, ktorým nás volá Ježiš – naša Cesta, Pravda a Život. Amen.