Prvýkrát som o Medžugorí počula od rodinného priateľa. Vo svojom srdci som začala rozmýšľať o zjaveniach a hľadala som informácie o Medžugorí. Pridala som sa aj k medžugorskej skupine na facebooku, ale každodenné povinnosti a starosti odviedli moje myšlienky a záujem o Medžugorie som odložila na neskôr.  Uspokojila som sa s tým, že zjavenia  aj tak ešte nie sú oficiálne uznané a teda to nie je potrebné brať tak vážne.  

V roku 2024 sme s rodinou navštívili domček Panny Márie v Efeze, kde podľa videní nemeckej rehoľníčky a stigmatičky Anny Kataríny Emmerichovej Panna Mária prežila posledné roky svojho pozemského života. Pošťastilo sa nám byť na návšteve u Panny Márie a v tichu a v pokoji sa pomodliť. Už tam som pocítila Božiu milosť a lásku našej nebeskej Matky. V ten deň mi neustále prichádzali upozornenia z medžugorskej skupiny na facebooku. Keď som otvorila jedno z nich, prečítala som si, že práve v tieto dni od 15.-24. júna, pred výročím zjavení, sa každý večer zjavuje Panna Mária na hore Podbrdo vizionárom Márii a Ivanovi. Predtým sa spoločne modlia ruženec za pokoj. Dostala som možnosť zúčastniť sa na zjavení aj online a to som aj využila. Už po prvej spoločnej modlitbe a zjavení som opäť pocítila túžbu ísť do Medžugoria. Keď sme sa vrátili domov, kúpila som knihu od sestry Emanuely s názvom Medžugorie 90, ktorú si prečítal aj môj manžel. Tiež pochopil a pocítil, že do Medžugoria musíme ísť. A tak sme 2. augusta boli tam. 

Pravdupovediac, po príchode som sa stretla s bolestivou situáciou, po ktorej som mala pocit, že máme odísť,  že tu nie sme vítaní a niet tu pre nás miesto. V týchto myšlienkach však zaznel pevný hlas v mojej duši: „Hlavne sa nepoddaj pokušeniu, neodíď so zatvrdnutým srdcom. Dôveruj Pánovi a dovoľ Panne Márii, aby ťa viedla.“ Išla som na svätú spoveď a počas čakania v rade zazvonili zvony a všetci si kľakli. Moment zjavenia. V tej chvíli som sa rozplakala a mala som pocit, že ma Panna Mária potešuje. Chcela som jej vyliať svoju bolesť ako malé dieťa a upokojiť sa v jej náručí.    

Po nejakom čase som v duši pocítila akoby osvietenie a pochopila som, prečo bola tá bolestivá situácia potrebná. Pochopila som, že Pán dokonca aj bolesť a smútok premieňa na dobro a požehnanie. 

Po niekoľkých dňoch sme sa zoznámili s Katjou, ktorá nám ponúkla niesť vlajku a tabuľku Ruska na Medzinárodnom festivale mladých. Modlila som sa a prosila Pannu Máriu, aby nám pomohla a viedla nás za ruku, aby bola s nami a neopustila nás. Panna Mária nám naozaj pomohla napriek mojim strachom. V deň začiatku festivalu sme kráčali s našou vlajkou, tabuľkou a zvlášť pred vstupom na oltár k nám prichádzali ľudia z rôznych krajín a podávali nám ruky, fotografovali sa s nami, boli priateľskí a veľmi milí. Prišli aj nepríjemné a napäté chvíle, ale opora lásky a dobroprajnosti zohrievala naše duše a napĺňala nás radosťou. Pochopila som, že všetko treba odovzdať Ježišovi a dovoliť našej nebeskej Matke, aby nás viedla, aj keď je to ťažké. 

Na druhý deň sme s rodinou a Katjou vystupovali na horu Podbrdo. Modlili sme sa ruženec a Katja v srdci poprosila Pána, aby nám daroval nejaký znak. O nejakú chvíľu môj manžel zakričal: „Pozrite na nebo!“ Pozreli sme na nebo a uvideli sme farebné oblaky – niektoré boli jasné, niektoré trochu tmavšie, ale niečo také som ešte nikdy nevidela. Nevyzeralo, že bude pršať, bolo 45 stupňov a sucho. Boli sme šťastní a vďační, že nám Boh dáva toľko lásky. 

Keď sme prišli k soche Panny Márie, v tieni sme sa modlili ruženec a nechcelo sa nám odtiaľ odísť. Je ťažké opísať slovami to svetlo, čistotu, milosť a lásku, ktorú je cítiť na hore, ale aj v celom Medžugorí. Je to naozaj sväté miesto, miesto, kde sa nebo dotýka zeme, kde naša nebeská Matka Mária prichádza k nám, svojim deťom, aby nás viedla k svojmu Synovi. 

Veľmi som túžila ísť na zjavenie a Boh mi splnil aj túto túžbu. Panna Mária nás pozvala na stretnutie. To bolo najkrajšie zakončenie našej púte. V Efeze nás Panna Mária pozvala na návštevu a v Medžugorí nás pozvala na stretnutie. Som nesmierne vďačná Panne Márii za všetky jej dary, ktoré nám dala, za jej materinskú lásku, oporu, pomoc, za jej bezpodmienečnú lásku k nám a za to, že nás drží za ruky a vedie k nebeskému Otcovi a Spasiteľovi, Ježišovi Kristovi. 

Po návrate domov sme začali pozorovať dobré plody Medžugoria. Je ich vidieť v našej rodine, našich vzťahoch, na našom vnímaní sveta. Po púti sme sa začali modliť každý deň ruženec, hoci sa mi to predtým zdalo nemožné – nebol čas, rôzne výhovorky… Tiež sme sa začali v stredy a piatky postiť, čo predtým neprichádzalo v úvahu. 

S Bohom je všetko možné – o tom som sa už veľakrát presvedčila. Príďte do Medžugoria, prijmite pozvanie Panny Márie a dovoľte Pánovi pôsobiť vo vašich dušiach. Odovzdajte sa mu. Verte a neoľutujete! Ťažkosti prichádzajú a nikdy sa ani nestratia, ale Pán nám pomáha. On nezanechá svoje deti s problémami samotné. Vždy je nablízku, len ho  treba pustiť do života, do svojho  srdca, a  s úplnou dôverou mu dovoliť konať. 

Tatiana, Rusko