Vatican News
„Nastal čas, aby sa uzavrel dlhý a zložitý proces ohľadom duchovných udalostí v Medžugorí. Bol to čas, v ktorom prichádzali postupne rozdielne názory biskupov, teológov, komisií a analytikov“. Toto sú úvodné slová dokumentu s názvom „Kráľovná pokoja“, ktorý je správou o duchovnej skúsenosti spojenej s Medžugorím, ktorú podpísali kardinál Víctor Manuel Fernández, prefekt Dikastéria pre náuku viery a Mons. Armando Matteo, sekretár pre doktrinálnu sekciu. Text, schválený pápežom Františkom 28. augusta, uznáva hodnotu duchovných plodov spojených s medžugorskou skúsenosťou a oprávňuje veriacich, aby sa k nej hlásili – v súlade s novými normami pre rozlišovanie týchto javov -, keďže „sa vyskytlo mnoho pozitívnych plodov a medzi Božím ľudom sa nerozšírili žiadne negatívne alebo rizikové dôsledky“. Celkovo je aj hodnotenie posolstiev pozitívne, hoci s určitými upresneniami niektorých vyjadrení. Zdôrazňuje sa tiež, že „závery tejto správy neznamenajú úsudok o morálnom živote údajných vizionárov“ a že v každom prípade duchovné dary „nevyžadujú nevyhnutne morálnu dokonalosť zúčastnených osôb, aby mohli pôsobiť“.

Pozitívne plody
Miesta spojené s javmi v Medžugorí navštevujú pútnici z celého sveta. „Pozitívne plody sa prejavujú predovšetkým ako podpora zdravého praktizovania života viery“ v súlade s tradíciou Cirkvi. Sú to najmä „hojné obrátenia“ ľudí, ktorí objavili alebo znovu objavili vieru; návrat k spovedi a sviatostnému prijímaniu, početné povolania, „mnohé zmierenia medzi manželmi a obnova manželského a rodinného života“. „Treba spomenúť“, uvádza sa v správe, „že k týmto skutočnostiam dochádza najmä  v súvislosti s púťami na miesta pôvodných udalostí, a nie počas stretnutí s ‚vizionármi‘, ktorí sa zúčastňujú na údajných zjaveniach“. Spomínajú sa tiež „početné uzdravenia“. Vo farnosti malej hercegovinskej dediny sa konajú adorácie, modlitby, semináre, duchovné cvičenia, stretnutia mladých ľudí a „zdá sa, že ľudia chodia do Medžugoria predovšetkým preto, aby si obnovili svoju vieru, a nie kvôli svojim konkrétnym presným prosbám“. Vznikli tu aj charitatívne diela, ktoré sa starajú o siroty, drogovo závislých, zdravotne postihnutých a pôsobia tu aj skupiny pravoslávnych kresťanov a moslimov.

Posolstvo pokoja
V správe dikastéria sa ďalej rozoberajú hlavné aspekty posolstiev, počnúc posolstvom o mieri, ktorý sa chápe nielen ako neprítomnosť vojny, ale aj v duchovnom, rodinnom a sociálnom zmysle: pomenovanie, ktoré si Panna Mária prisudzuje, je „Kráľovná pokoja“. „Predstavila som sa tu ako Kráľovná pokoja, aby som všetkým povedala, že mier je nevyhnutný pre spásu sveta. Iba v Bohu sa nachádza pravá radosť, z ktorej pochádza pravý pokoj. Preto prosím o obrátenie“ (16. 6. 1983). Je to pokoj, ktorý je ovocím prežívanej lásky, ktorá „znamená aj lásku k tým, ktorí nie sú katolíkmi“. Aspekt, ktorý je najlepšie pochopiteľný „v ekumenickom a medzináboženskom kontexte Bosny, poznačenej krutou vojnou so silnými náboženskými prvkami“.

Boh v centre
Často sa objavuje pozvanie k dôvernej odovzdanosti Bohu, ktorý je láska: „Môžeme rozpoznať jadro posolstiev, v ktorých Panna Mária nestavia seba do stredu, ale ukazuje sa plne upriamená na naše spojenie s Bohom“. Okrem toho „príhovor Panny Márie a jej pôsobenie sa jasne javia ako podriadené Ježišovi Kristovi ako pôvodcovi milosti a spásy v každom človeku. Panna Mária sa prihovára, ale je to Kristus, ktorý „nám dáva silu, preto celé jej materinské pôsobenie spočíva v tom, že nás motivuje ísť ku Kristovi“: „On vám dá silu a radosť v tomto čase. Som vám nablízku so svojím príhovorom“ (25. 11. 1993). Mnohé posolstvá opäť vyzývajú ľudí, aby si uvedomili dôležitosť prosby o pomoc Ducha svätého: „Ľudia sa mýlia, keď sa na svätých obracajú len preto, aby ich o niečo prosili. Dôležité je modliť sa k Duchu svätému, aby zostúpil na vás. Keď ho máte, máte všetko“ (21. 10. 1983).

Výzva k obráteniu
V posolstvách potom nájdeme „neustálu výzvu k zanechaniu svetského spôsobu života a prílišnej náklonnosti k pozemským dobrám s častými výzvami k obráteniu, ktoré umožňuje skutočný pokoj vo svete“. Zdá sa, že obrátenie je jadrom medžugorského posolstva. Je tu aj „naliehavá výzva nepodceňovať závažnosť zla a hriechu a brať veľmi vážne Božiu výzvu na boj proti zlu a proti vplyvu satana“, označovaného za pôvodcu nenávisti, násilia a rozdelenia. Zásadná je aj úloha modlitby a pôstu, ako aj ústredné postavenie svätej omše, význam bratského spoločenstva a hľadanie konečného zmyslu existencie vo večnom živote.

Nevyhnutné objasnenia
V druhej časti dokumentu sa zdôrazňuje, ako sa „niekoľko“ posolstiev odchyľuje od doteraz uvedeného obsahu. A preto, „aby sa zabránilo kompromitácii tohto medžugorského pokladu, je potrebné objasniť niektoré možné nejasnosti, ktoré by mohli viesť niektorých k skresleniu vzácnej ponuky tejto duchovnej skúsenosti“. Pri čítaní častí niektorých posolstiev sa môže zdať, že sú „spojené so zmätenými ľudskými skúsenosťami, s nepresnými vyjadreniami z teologického hľadiska alebo so záujmami, ktoré nie sú celkom legitímne“, aj keď niektoré chyby nemusia byť „spôsobené zlým úmyslom, ale subjektívnym vnímaním tohto javu“. V niektorých prípadoch sa zdá, že „Panna Mária prejavuje isté rozhorčenie, pretože niektoré jej usmernenia neboli dodržané; varuje tak pred hrozivými znameniami a možnosťou, že sa už viac neobjaví“. V skutočnosti však iné posolstvá ponúkajú správny výklad: „Tí, ktorí robia katastrofické predpovede, sú falošní proroci. Hovoria: ‚V takomto roku, v takýto deň nastane katastrofa‘. Vždy som hovorila, že trest príde, ak sa svet neobráti. Preto všetkých pozývam k obráteniu“ (15. 12. 1983).

Správa označuje za problematické tie posolstvá, ktoré Panne Márii pripisujú výrazy „môj plán“, „môj projekt“, výrazy, ktoré „by mohli byť mätúce. V skutočnosti všetko, čo Panna Mária robí, je vždy v službe Pánovmu plánu a jeho božskému plánu spásy“. Rovnako ako nemožno Panne Márii mylne „prisudzovať miesto, ktoré je jedinečné a výlučné pre Božieho Syna, ktorý sa stal človekom“. Na druhej strane Dikastérium pre náuku viery zdôrazňuje posolstvo, ktoré možno považovať za syntézu ponuky evanjelia prostredníctvom Medžugoria: „Túžim vás priviesť ešte bližšie k Ježišovi a k jeho zranenému srdcu“ (25. 11. 1991).

Verejná úcta je povolená
„Hoci to neznamená vyhlásenie nadprirodzeného charakteru“ a s pripomenutím, že nikto nie je povinný v to veriť, „nihil obstat“ (bez námietok, pozn. prekl.), ktorý bol vydaný mostarsko-duvinským biskupom po dohode so Svätou stolicou naznačuje, že veriaci „môžu prostredníctvom tohto duchovného hnutia získať pozitívny podnet pre svoj kresťanský život a povoľuje verejnú úctu“. V správe sa tiež spresňuje, že „pozitívne hodnotenie väčšiny medžugorských posolstiev ako poučných textov neznamená vyhlásenie, že majú priamy nadprirodzený pôvod“. A hoci – ako je známe – existujú rôzne názory „na pravosť niektorých skutočností alebo na niektoré aspekty tejto duchovnej skúsenosti, cirkevné autority miest, kde je prítomná, sa vyzývajú, aby ocenili pastoračnú hodnotu a tiež podporovali šírenie tejto duchovnej ponuky“. Tým nie je dotknutá právomoc každého diecézneho biskupa prijať obozretné rozhodnutia v prípade, že sa vyskytnú osoby alebo skupiny, ktoré „tento duchovný jav nevhodne prežívajú a konajú nesprávnym spôsobom“. Na záver dikastérium vyzýva tých, ktorí sa vyberú do Medžugoria, „aby prijali skutočnosť, že púte sa nekonajú kvôli stretnutiu s údajnými vizionármi, ale kvôli stretnutiu s Pannou Máriou, Kráľovnou pokoja“.

zdroj: https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2024-09/medzugorie-ziskalo-papezov-suhlas.html

fotto: radio-medjugorje.com