V mnohých posolstvách od začiatku zjavení v Medžugorí nám Panna Mária hovorí, že žijeme v milostivom čase, lebo jej Boh dovoľuje zjavovať sa a pomáhať nám. Medžugorie je pokračovaním Fatimy. Pripravuje nás k novým časom, k víťazstvu jej Nepoškvrneného Srdca a času pokoja. Volá nás: „Využite tento čas na vaše osobné obrátenie; moje zjavenia v Medžugorí sú posledné pre ľudstvo. Keď sa skončia, už nikdy sa potom zjavovať nebudem; ponáhľajte sa s obrátením“ (2.5.1982).

Tento čas teda nie je časom strachu, ako píšu médiá, ale časom milosti. Mária nás pozýva k tomu najkrajšiemu, čo môže matka svojim deťom priať a to je život v nádeji, v radosti a pokoji. Aj keď sa nám to zdá v určitých situáciách a častiach sveta ľudsky nemožné, zvlášť tam, kde sú rozpútané vojny. Uprostred hrmotu zbraní a narastajúceho napätia vo svete nás učí vnútornému postoju: byť tvorcami pokoja a milovníkmi života. Ona nikdy od nás nechce nemožné. Vždy nám pomáha a radí, ako je možné uskutočniť to, k čomu nás volá. 

Skutky apoštolov nám opisujú udalosti, ktoré sa odohrali po Ježišovej smrti. Apoštoli boli dezorientovaní, vystrašení, ukrývali sa. Mária zohrala i vtedy dôležitú úlohu. Modlila sa s nimi, povzbudzovala ich, zhromažďovala. V jednej chvíli sa spustil hukot z neba a všetkých naplnila sila Ducha Svätého. Vystrašení muži sa premenili na odvážnych apoštolov. Dostali odvahu vyjsť von a ohlasovať evanjelium radostne, bez strachu. Celú zem naplnili Ježišovým učením. 

Dnes, keď je toľko nepokoja, neistoty a strachu, znie jej pozvanie znovu ako tiché, ale mocné východisko – „nestrácajte nádej, buďte tí, čo veria, čo prinášajú pokoj, čo sa radujú aj v maličkostiach“. Najskôr sme pozvaní byť tvorcami pokoja doma v rodinách, v spoločenstvách, v práci, v myslení. Pokoj sa rodí v tichu modlitby, v dôvere v Boha, v odpúšťaní a dobroprajnosti. Milovníci života v Máriinej škole milujú zvlášť život krehký, zranený, ukrytý v druhom človeku – aj v nenarodenom, starom, zlomenom.

Sami to nedokážeme. Potrebujeme Ducha Svätého. Mária pozná jeho pôsobenie. Ona v jeho sile dostala odvahu prijať Boží plán a odovzdať sa mu. Duch odvahy nie je odvaha sveta z vysokých pozícií a sily, ale odvaha z neba, odvaha veriť, aj keď sa chvejeme od strachu. Odvaha milovať, aj keď to bolí, odvaha kráčať, aj keď je cesta tmavá. Mária tým prešla, preto nám rozumie. Každý deň, aj ten najobyčajnejší, sa môže stať darom a krokom na ceste svätosti, ak ho prežijeme s Duchom Svätým. 

Matka nám pripomína, že nie sme sami. Ona je s nami. Miluje nás. Ďakuje nám. Vizionári nám opakujú, že najkrajšie posolstvo, ktoré nám Mária dala je: „Milujem vás. Keby ste vedeli, ako veľmi vás milujem, plakali by ste od radosti“. 

Prosme Ducha Svätého, aby nás zachvátila sila Božej lásky a premenila nás i svet okolo nás.

Modlitba

Mária, ďakujeme ti za to, že nás miluješ takých, akí sme. Ty si povedala, že nezáleží na tom koľko rokov máme, potrebuješ nás do svojich plánov pokoja teraz a tam, kde sme. Prihováraj sa za nás, aby sme vedeli načúvať vnuknutiam Ducha Svätého a mali odvahu v odovzdanosti uskutočňovať všetko, čo nám povie. Amen.