Posolstvo, 25. júl 2025

„Drahé deti! V tomto milostivom čase, keď mi Všemohúci dovoľuje, aby som vás milovala a viedla cestou svätosti, satan vás chce spútať povrazom nepokoja a nenávisti. Deti moje, nedovoľte mu, aby vás premohol, ale bojujte za svätosť každého života! Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“

1. „V tomto milostivom čase, keď mi Všemohúci dovoľuje, aby som vás milovala a viedla cestou svätosti, satan vás chce spútať povrazom nepokoja a nenávisti.“

Vieme, že Medžugorie je škola Panny Márie, v ktorej nás učí ako žiť evanjelium. V tomto posolstve nám Panna Mária pripomína, aby sme nezabudli, že čas, v ktorom žijeme je milostivý. Hoci prežívame ťažké a napäté obdobie plné konfliktov a vojen, predsa je to čas milosti, pretože Boh dovolil Panne Márii, aby nás milovala a viedla po ceste svätosti. Kto si uvedomuje, že toto je milostivý čas, ten ho nepremárni a nedovolí, aby len tak prešiel popri ňom, ale bude sa ho snažiť intenzívne prežiť.

Tak ako Adama, Evu a Ježiša, aj nás sa satan pokúša oddeliť od Boha a zviesť na svoju stranu. Dnes má obzvlášť v úmysle nás zamotať povrazom nepokoja a nenávisti. V okolí Medžugoria sa o niekom, kto má sklony klamať, hovorí: „Čo to splieta!“ Satan je otec lži, on je ten, kto všetko zamotáva.

Každý, kto niekedy pracoval s povrazom, vie, ako ľahko sa môže zamotať. Práve tento obraz používa Panna Mária, aby nám otvorila oči a ukázala, čo s nami zamýšľa satan. Chce nás „zamotať“, aby sme stratili schopnosť rozlišovať, čo je dobré a čo zlé, čo je správne a čo nie, čo je pravá cesta a čo falošná. Satan nás môže až tak „zamotať“ a zaslepiť, že si ani neuvedomíme, že sme zamotaní. Mnohí ľudia si dnes myslia, že sú slobodní, no v skutočnosti sú zamotaní do zla a zaslepení zlom.

Ako to satan robí? Nepokojom a nenávisťou. Keď je v človeku nepokoj, napríklad preto, že bol zranený, zamotá sa. V takomto stave nie je schopný rozlíšiť, čo je pravda a čo je jeho domýšľavosť, či lož. Ešte horšie je, keď sa v ňom usídli nenávisť, ktorá ho zaslepuje natoľko, že sa úplne zamotá do zla. Potom už skreslene vníma druhých a je slepý voči vlastnému vnútornému stavu.

1. „Nedovoľte mu, aby vás premohol, ale bojujte za svätosť každého života! Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“

Panna Mária nám nehovorí, aby sme zabránili satanovi vládnuť. Hovorí nám však, aby sme mu nedovolili prevládnuť, pretože dobre vie, že sme len slabí ľudia a že satan je zákerný. Nemôžeme úplne zabrániť tomu, aby satan pôsobil vo svete, no predsa môžeme niečo urobiť. Nedovoliť mu, aby prevládol v nás a medzi nami. Satan sa teda bude vždy snažiť a nikdy nebudeme úplne chránení pred jeho pokušeniami, no môžeme mu nedovoliť, aby prevládol.

Konkrétne, keď ma niekto zraní alebo mi ublíži, rozruším sa a nahnevám. To je ľudské. Ale práve vtedy si musím dávať pozor, aby satan túto situáciu a moju bolesť nevyužil a nenakazil ma nenávisťou a nepriateľstvom. Ak sa mu to podarí, zvíťazil. Cítiť sa zranený je normálne, no ak nedovolím satanovi a zlu, aby ma porazili, aby ma pritiahli na svoju stranu a aby som aj ja začal nenávidieť, ale namiesto toho sa v modlitbe usilujem o vnútorné uzdravenie a slobodu, vtedy satan nezvíťazil.

Ako to dosiahneme? Bojom. Boj znamená nenechať sa unášať prúdom tam, kam chce, ale vzdorovať. Vieme, že iba živá ryba pláva proti prúdu. Bojovať znamená, že predsa len môžeme niečo zmeniť, že nesmieme byť pasívni. Existujú dva druhy boja. Môžeme bojovať proti alebo bojovať za niečo alebo niekoho. Panna Mária chce, aby sme bojovali za – za svätosť života, a to každého života.

Aký je rozdiel medzi jedným a druhým bojom? Nanebovzatú Pannu Máriu umelci zvyčajne zobrazujú s tvárou a očami upriamenými do neba, s prekríženými rukami na hrudi, s hadom pod nohami. To je Máriin boj. Keď šliape po hadovi, nezdá sa, že by naň cielene šliapla. Pôsobí to, akoby to robila nezaujato, bez námahy, bez snahy ho rozšliapať a poraziť. No predsa ho šliape. Predsa víťazí.

Prečo Mária takto pristupuje k diablovi? Nemala by sa viac snažiť, aby ho rozdrvila a dala nám príklad boja proti zlu a zlému? Možno sa nám to zdá zvláštne, ale spôsob, akým Mária víťazí nad diablom, je úplne opačný než boj. Mária sa nezaoberá hadom. Had tam síce je, ale pre Máriu akoby neexistoval. Jej pohľad nie je upriamený na hada, ale na Boha. Celé jej bytie, tvár, oči, ruky túžia po Bohu. Úplne sa mu odovzdala. Všetko mu zverila a úplne sa k nemu obracia. Jedine Boh je pre ňu dôležitý. Nik a nič ju nemôže od neho odvrátiť.

Mária nebojuje proti diablovi, ale žije pre Boha. Otvorenie sa Bohu a úplné odovzdanie sa mu je jej jedinou túžbou a starosťou. A práve to je víťazstvo nad zlom, pretože zlý si nepraje nič iné ako boj. „Zíď z kríža!“ – volali na Ježiša. Zíď, postav sa na odpor, bojuj, odpovedz na to, čo sa ti deje!

Zlý svojou prefíkanosťou chce vtiahnuť človeka do boja, aby prebral jeho pravidlá hry a začal konať podľa logiky oko za oko, zub za zub. Keď človek na to pristúpi, zlo sa šíri a diabol sa teší. Ako veľmi sa tešil, keď Peter vytasil meč a chcel brániť Ježiša!

Nanebovzatá Mária nechce, aby sme bojovali proti satanovi, ale aby sme sa rozhodli pre Boha a postavili ho na prvé miesto vo svojom živote. Volá nás k svätosti, a práve to je boj proti satanovi. To je ten pravý spôsob, ako mu odolať. Na rozdiel od satana, ktorý chce vojnu a nenávisť, nás Mária pozýva, aby sme sa modlili a postili srdcom, aby sme sa otvárali a úplne sa odovzdali Bohu.

V boji proti satanovi, ktorý ničí všetko krásne a dobré v človeku, sú kríž a ruženec jediné zbrane, ktoré veriaci môže mať. Zlo sa totiž nepremáha zovretými päsťami, ale otvorenými rukami v modlitbe, nie vedením vojny z trónu, ale umieraním na kríži. Vojnu nemožno zastaviť vojnou, nenávisť nemožno poraziť nenávisťou. Jedine láskou.

Toto posolstvo v sebe nesie veľa. Čo znamená svätosť každého života? Najprv si však povedzme, čo svätosť vlastne je.

Je azda svätosť odpoveďou na Ježišovu výzvu: „Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec!“ (Mt 5,48)? Robert Lax, priateľ Thomasa Mertona, sa ho raz opýtal: „Tom, čo chceš od života?“ A Merton odpovedal: „Predpokladám, že chcem byť dobrý katolík.“ Lax mu na to povedal: „Nie, nie, to nestačí. Mal by si chcieť byť svätec.“ Je Ježiš prísny k lenivému sluhovi preto, že zakopal zverený talent a tým zabránil jeho rastu? Zdá sa, že mnohí kresťania nechcú byť svätí, akoby im stačilo byť len priemernými.

A čo znamená „svätosť každého života“? V prvom rade to znamená bojovať za svätosť vlastného života, ale aj za svätosť života ľudí, s ktorými žijeme a pracujeme. Panna Mária je pre nás vzorom a príkladom, ako za túto svätosť bojovať. Už 44 rokov za nás bojuje, žije pre nás, robí všetko, aby nám pomohla. To je láska. To je zmysel jej slov: „Boh mi dovolil, aby som vás milovala.“

Ale „každý život“ v sebe zahŕňa ešte čosi viac. Aj príroda je živá. A práve príroda je dnes ohrozená. Kto ju ohrozuje? Človek. Boh zveril človeku tento svet, aby ho viedol a budoval ďalej. Dal mu schopnosti a dary. Ale z historickej skúsenosti vieme, že človek sa stáva nebezpečným pre seba aj pre svet, keď zabudne na jednu dôležitú vec. A to je to, že nie je stvoriteľ, ale stvorený, a že nad ním stojí Stvoriteľ.

Preto je Božie slovo pre nás také dôležité. „Pamätaj, Izrael!“ To je trvalá Božia výzva. Kniha Genezis nás učí, že človekove schopnosti a morálna zrelosť musia ísť ruka v ruke. Vďaka svojim schopnostiam, ako sú napríklad poznatky z genetiky, umelá inteligencia a podobne, sa človek niekedy považuje za stvoriteľa. No vieme, že ak ostane sám, bez vedomia o Stvoriteľovi, prekročí hranice a stáva sa tým, kto ničí. V Biblii, v knihe Genezis, v príbehu o strome poznania dobra a zla, nás učí, že človekove možnosti, poznanie a technologické schopnosti musia byť sprevádzané morálnou zodpovednosťou. Ak človek nerastie v morálnej schopnosti, stáva sa nebezpečným pre seba i pre prírodu.

Čo je to morálny zákon v nás? Napríklad, som v prírode a počujem výkrik „Pomoc!“. Niekto je v nebezpečenstve. V tej chvíli v sebe pocítim dve túžby: a) pomôcť mu (čo možno pripísať inštinktu stáda. Aj zvieratá si navzájom pomáhajú), b) nepomôcť, lebo sa bojím o seba (inštinkt sebazáchovy). No okrem týchto dvoch impulzov sa vo mne objaví ešte jeden: c) vnútorné volanie, ŽE BY SOM MAL, dokonca že MUSÍM pomôcť človeku v nebezpečenstve; teda, že mám nasledovať ten prvý impulz a prekonať ten druhý, ktorý ma nabáda vyhnúť sa situácii.

Sú Božie slovo a kritický hlas Cirkvi snahou obmedziť slobodu vedy, brániť technologickému pokroku alebo skôr obranou Božej slobody a dôstojnosti človeka? Božie slovo a modlitba môžu zachrániť človeka pred ním samým, a spolu s ním aj prírodu. Jeden vedec povedal, že každé vedecké laboratórium by malo mať kaplnku s Eucharistiou, aby vedec najprv vstúpil do kaplnky a až potom do laboratória.

Je pravda, že človek je schopný rozumom vykonať zázračné veci. Napríklad vytvoriť atómovú bombu. Zázrak, však? Záleží však na tom, z akej perspektívy sa na to pozeráme. Môžeme sa na to pozerať z pohľadu toho, kto ju zhadzuje z lietadla a sleduje, čo sa deje pod ním, alebo z pohľadu toho, na koho tá bomba padá. Ak sa za jedinú normu berie rozum, výsledkom býva často nerozumné konanie. Napríklad znečisťovanie a ničenie prírody. Odhaduje sa, že do roku 2050 bude v oceánoch viac plastu než rýb.

Človek môže stratiť morálnu schopnosť, stratiť cit pre dobro a zlo. Svedomie môže otupieť alebo byť prekrútené. Človek si nemusí uvedomiť, že je „zapletený“ do zla a že ho satan spútal uzlom nepokoja a nenávisti.

Tu je však naša šanca odpovedať na výzvu Matky! Každému z nás je daný milostivý okamih – príležitosť bojovať za svätosť! Môžeme si vybrať. Aká je to milosť!