Posolstvo, 25. augusta 2024

„Drahé deti! Dnes je moja modlitba s vami za pokoj. Dobro zápasí so zlom a chcú zavládnuť vo svete a v srdciach ľudí. Vy buďte ľuďmi nádeje a modlitby i veľkej dôvery v Boha Stvoriteľa, ktorému je všetko možné. Deti moje, nech pokoj prevláda vo vašich srdciach a okolo vás. Žehnám vás svojím materinským požehnaním, aby ste, deti moje, boli radosťou pre všetkých, ktorých stretáte. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“

1. „Dnes je moja modlitba s vami za pokoj.“

Niekto povie: Pre pokoj treba niečo robiť, niečo podniknúť, a nie sa len modliť. Pravdou je, že treba niečo robiť. Ale aj Panna Mária sa modlí. A chce, aby sme sa aj my s ňou modlili za pokoj.

Prečo je dôležité modliť sa za pokoj?

Keď prosíme Boha o pokoj, nespoliehame sa len na svoje sily, ale aj na Boha. Pretože vieme, že naša snaha a naše sily nestačia. Boh chce, aby sme sa modlili, pretože takýmto spôsobom s ním počítame a spájame sa s ním. Ak sa nemodlíme, ostávame sami, len so svojimi slabými ľudskými silami.

Samozrejme, že by sme sa mali snažiť o pokoj medzi nami ľuďmi, ale len s Bohom ho môžeme v plnosti dosiahnuť. Koniec vojny vedie k pokoju, ale pravý pokoj je niečo oveľa viac. Vojna raz skončí, ale je veľmi dôležité pokúsiť sa zastaviť ju. Napríklad teraz na Ukrajine alebo na Blízkom východe. Ale aj keď vojna skončí, môže pokračovať v ľudských srdciach.          Okrem toho sa v modlitbe rodí láska, ktorá je opakom ľahostajnosti. Na začiatku sme sa možno viac zaujímali o vojnu na Ukrajine, na Blízkom východe. Zaoberali sme sa obeťami, ľuďmi, ktorí trpia, a potom sme si na všetko veľmi rýchlo zvykli, stali sa ľahostajnými a už nás viac nezaujíma, čo sa tam deje. A toľko ľudí tam trpí!

Keď sa modlíme za pokoj v spomenutých krajinách, rodí sa v nás láska. Želáme tým ľuďom dobro a chceme, aby zavládol pokoj. Ak je láska v nás silná, podnieti nás urobiť niečo viac pre pokoj v týchto oblastiach. A určite existujú rôzne spôsoby…

2. „Dobro zápasí so zlom a chcú zavládnuť vo svete a v srdciach ľudí.“

Existuje dobro aj zlo. Oboje existuje vo svete aj v ľudských srdciach. Aj dobro aj zlo zápasia. Božou túžbou je, aby v tomto zápase prevládalo dobro a túžbou zlého je, aby prevládalo zlo.

My kresťania a veriaci vo všeobecnosti sme obviňovaní, že spôsobujeme vojny a konflikty medzi ľuďmi a národmi. Je to pravda. Ale ich nesprávnym záverom je, že za to môže viera. Chyba nie je vo viere, ale v tom, že my, kresťania, sme zlyhali v tom, že dobro nevíťazí. Ani Ježiš nie je vinný, ale nedostatok Ježiša v nás. Ježiš hovorí: „Ostaňte vo mne a ja vo vás“ (Jn 15, 4). Kde bol Ježiš v kresťanoch, keď zabíjali jeden druhého a Židov, počas prvej a druhej svetovej vojny? Vtedy kresťania boli na míle vzdialení od Ježiša. To bola príčina. Preto je dôležité to, čo Panna Mária hovorí o zápase a že používa slovo prevládať. Totiž ani my, kresťania, nie sme ušetrení boja medzi dobrom a zlom. Aj v nás existuje dobro a zlo. Aj v nás sa môže objaviť závisť. Aj nám môžu ublížiť. Aj my sa môžeme hnevať na druhých. Aj pre nás je niekedy ťažké zniesť iného človeka, nechceme ho niekedy ani stretnúť, ani počuť alebo ho môžeme aj nenávidieť. Aj pre nás môže byť ťažké odpustiť. Všetko je možné.

Môžeme sa my, kresťania, odlišovať od ľudí, ktorí neveria? A ako? Podľa toho, že nikdy nebudeme závidieť, nenávidieť alebo neznášať iných? To je nemožné. Hoci sme veriaci, ale ostávame ľuďmi. Môžeme sa od neveriacich líšiť tým, že v našich zápasoch bude prevládať dobro a nie zlo, ak prevláda láska a nie závisť alebo nenávisť, ak prevláda prijímanie druhých a nie odmietanie a nepriateľstvo.

Modlíme sa, pretože vieme, že sami to nedokážeme. Podarí sa nám to jedine s Pánom. Je dôležité modliť sa za lásku, pretože keď víťazí v nás láska, vtedy víťazí dobro.

3. „Vy buďte ľuďmi nádeje a modlitby i veľkej dôvery v Boha Stvoriteľa, ktorému je všetko možné.“

Tieto slová Mária hovorí zo svojej vlastnej skúsenosti. Anjel Gabriel jej totiž nepovedal: „Mária, budeš Božou matkou, budeš uchránená od všetkých pokušení, starostí a krížov“. Ale jej povedal: „Mária, Pán s tebou! Neboj sa!“ (porov. Lk 1, 28-30). Mária súhlasila a povedala: „Nech sa mi stane!“

Po tejto udalosti bol jej život všetko, len nie ľahký, ale ešte viac naplnený pokušeniami a krížmi. Ale Mária neprechádzala takýmto životom sama, ale s Pánom, v nádeji, v modlitbe a veľkej dôvere v Boha Stvoriteľa. A zakúsila, čo jej povedal anjel, že Bohu je všetko možné.

To isté chce Mária aj pre nás. Nesľubuje nám bezproblémový život. Nepozýva nás izolovať sa od sveta, ale chce, aby sme v takomto svete boli ľuďmi nádeje, modlitby a veľkej dôvery v Boha. Nič lepšie si Matka pre nás nemohla želať, len aby sme boli schopní a pripravení na životné cesty, na často ťažké výzvy. Schopní budeme vtedy, ak budeme „vybavení“ nádejou, modlitbou a silnou vierou v Boha. Vtedy sa nemusíme ničoho báť. Vtedy aj my zakúsime, že Bohu je naozaj všetko možné.

4. „Deti moje, nech pokoj prevláda vo vašich srdciach a okolo vás.“

Panna Mária znovu používa slovo prevládať. Je to veľmi dôležité, pretože takýmto spôsobom nám chce povedať, že ani my, kresťania, nie sme ušetrení nepokoja a krížov. Kráčame za Ježišom, ale sme ľudia slabí, padáme, hrešíme, vytvárame nepokoj medzi ľuďmi a trpíme kvôli nepokojom, ktorých príčinou sú iní. Ale dôležité je, aby pokoj v nás a okolo nás prevládal, aby zvíťazil nad nepokojmi, nad zlom.

Nikdy nezabudnime, že prvým krokom do tohto cieľu je vždy modlitba. A to modlitba za pokoj v nás, v našich srdciach. Nie v druhých, ale v nás, vo mne. Naša modlitba nie je: „Daj mu/jej, Pane, lásku ku mne“. Ale: „Daj mi, Pane, lásku k človeku, ktorý ma nemôže zniesť, alebo ktorého ja nemôžem zniesť“.

Moja mama Bernardica (všetci ju volali Nada) mi pred smrťou povedala o jednej svojej skúsenosti. Bol to akoby jej závet. Niektorí ľudia jej robili problémy, kvôli čomu veľmi trpela. Rozhodla sa ísť na pešiu púť na Humac a prosila o pomoc sv. Annu. Takto sa modlila: „Bože, nech sa z mojich nepriateľov stanú moji priatelia!“ Odvtedy mala v sebe pokoj a už viac vo svojej duši nenosila túto záťaž.

Záver: Keď sa zmení moje srdce, keď láska a pokoj zavládnu v mojom srdci, všetko sa zmení. Vtedy aj ľudia, aj problémy, aj kríže vyzerajú inak. Vtedy sa nepriatelia zmenia na priateľov. Áno, je to možné. Nám ľuďom častokrát nie, ale Pánovi je všetko možné.

5. „Žehnám vás svojím materinským požehnaním, aby ste, deti moje, boli radosťou pre všetkých, ktorých stretáte.“

Panna Mária nás žehná. Robí to, pretože je matka a matka chce len dobre pre svoje dieťa. Každá mama by mala každý deň žehnať svoje dieťa, dať mu znak kríža na čelo a povedať: „Drahé moje dieťa, nech ťa Boh žehná!“

Ale Panna Mária nás žehná ešte z jedného dôvodu. Želá si, aby sme boli radosťou pre všetkých ľudí, ktorých každodenne stretávame. Tu môžeme pochopiť zmysel materinského požehnania. Svojím požehnaním nás robí schopnými uskutočniť to, čo od nás žiada.

Prečo Panna Mária chce, aby sme boli radosťou pre druhých? Kto má ľuďom prinášať radosť, ak nie my kresťania? Kto má byť radosťou pre tých, ktorí sú ustarostení o to, či majú dostatok materiálnych prostriedkov, aby prežili, ak nie my, kresťania? Alebo pre tých, ktorí neveria? Alebo pre tých, ktorým zomrel blížny? Alebo pre tých, ktorí stratili radosť v rôznych bojoch? Alebo pre tých, ktorí ťažko zhrešili? Alebo pre tých, ktorí sú v živote nespokojní alebo nešťastní? Alebo pre tých, ktorí premrhali šancu a neodpovedali na pozvanie?

Ježiš svojím narodením a láskou k nám ľuďom priniesol radosť. Aj Mária nám svojimi zjaveniami a materinskou láskou prináša radosť. Pozvaním byť radosťou pre tých, ktorých stretáme, Mária chce, aby sme pokračovali a robili to, čo Ježiš a Mária robia voči nám. Teda Ježiš a Mária chcú byť radosťou pre ľudí, ktorých stretáme. A to chcú robiť skrze nás.