Volám sa Nadežda, mám 18 rokov a pochádzam z Kirgizstanu. Chcela by som sa s vami podeliť o moje dojmy z festivalu mladých (Mladifest) v Medžugorí.

Keď mi hovorili o Mladifeste, predstavovala som si, že to bude obyčajný festival, kde bude tanec, piesne, ale nemyslela som si, že to bude také nadchýnajúce a úžasné. Bola som tam prvýkrát, a ak Boh dá, niekedy ešte určite prídem. Všetko sa mi páčilo. Keď som bola v Medžugorí, moja duša  prežívala radosť. Bolo tam tak pokojne, úplne inak ako doma. Keď som sa modlila, plakala som, keď som bola na spovedi, plakala som. Moja duša  sa na tomto svätom mieste očisťovala. Keď som prvýkrát  vystúpila na horu Podbrdo, bolo to pre mňa ťažké, myslela som si, že to nezvládnem a zastanem v polovici cesty, ale  podarilo sa mi vyjsť hore. Keď som vyšla úplne hore a uvidela som sochu Panny Márie, mala som zimomriavky. Potom som sa cítila tak pokojne, že som zabudla na svoje problémy a nemohla som myslieť na nič iné. 

V Medžugorí som stretla veľmi príjemných a dobrých ľudí, ktorí mi pomohli. Veľmi ma potešilo, že som sa s nimi mohla rozprávať a vidieť úplne iný svet. Keď sme išli na horu Križevac, prežívala som tam také emócie, aké sa nedajú opísať slovami. Predtým, keď som bola doma, nemala som takmer žiadnu túžbu chodiť do kostola, žila som bez Pána, a keď som navštívila to sväté miesto – Medžugorie, pocítila som túžbu žiť s Bohom. Predtým som sa nevedela modliť srdcom. Boli to pre mňa iba prázdne slová, nevychádzali mi zo srdca. Po návšteve Medžugoria som sa naučila modliť celým srdcom a chcem pokračovať. Chcem nosiť vo svojom srdci malý oheň a rozsvecovať iných ľudí. Zapaľovať ich svetielka, ktoré zhasli alebo prestali veriť v Pannu Máriu a nášho Pána Ježiša Krista. Chcem ešte raz poďakovať všetkým tým,  ktorí nám pomohli navštíviť toto sväté miesto.