Nedeľa Svätej rodiny roku C

 Lk 2, 41-52               

⁴¹ Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. ⁴² Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. ⁴³ A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. ⁴⁴ Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi.

⁴⁵ No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. ⁴⁶ Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. ⁴⁷ Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. ⁴⁸ Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“

⁴⁹ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ ⁵⁰ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. ⁵¹ Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. ⁵² A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.

Dôverovať Ježišovým slovám

Modlime sa za srdce plné dôvery, ktoré je poddané Ježišovmu slovu.

• Budem kontemplovať dvanásťročného Ježiša, ktorý s Máriou a Jozefom putuje do Jeruzalema. Pozriem sa na ich tváre. Sú unavené putovaním. Budem počúvať ich spoločný rozhovor (41- 42).

• Zamyslím sa nad Ježišovou prítomnosťou v živote mojej rodiny, môjho spoločenstva. Rozprávame sa – ako často – s Ježišom v spoločnej modlitbe? Vnímame ho v našich rodinných záležitostiach a rozprávame sa o ňom? Čo nás navzájom spája a čo nám prekáža v spoločnom živote?
• Vrátim sa k scéne z evanjelia a celým srdcom sa spojím s dramatickou situáciou, ktorú prežíva Mária a Jozef (43-45). Budem hľadieť na to, ako hľadajú Ježiša. Svoju pozornosť obrátim na ich vytrvalosť, s akou ho hľadajú. Porozprávam sa s Máriou o tom, čo vtedy prežívala.
• Ako sa správam vtedy, keď vo svojom živote strácam Ježiša? Som teraz v jeho blízkosti alebo som ďaleko od neho? Je vo mne až „bolestná túžba“ za Ježišom?
• Budem kontemplovať Máriinu a Jozefovu radosť, ktorú prežívajú, keď nájdu Ježiša (46-48). Poprosím o srdce, ktoré bude vždy naplnené túžbou hľadať Ježiša a radosťou z jeho každodenného nachádzania.
• Hoci našli Ježiša, nie všetko im bolo jasné, nie všetkému rozumeli (49-50). Je potrebné uchovávať všetky každodenné udalosti, tak ako to robila Mária, vo svojom srdci a čakať na svetlo a milosť, aby sme porozumeli Božím plánom (51).
• V srdečnom rozhovore sa obrátim na Máriu a Jozefa, aby mi vyprosili postoj pokornej a dôverujúcej oddanosti Ježišovi. Vo svojom srdci si uchovám modlitbu: „Mária, Jozef, pomôžte mi zotrvávať pri Ježišovi“. 

V Máriinej škole:

Mária nás učí rozprávať a rozmýšľať Ježišovým slovom. Učí nás denne rozjímať a žiť Božie slovo, aj keď nerozumieme. Povedala: „Viem, že mnohým veciam nerozumiete, ako som ani ja všetkému nerozumela, všetkému tomu, čo mi môj Syn vysvetľoval, kým pri mne rástol, ale verila som mu a nasledovala som ho. O to prosím aj vás“.

Posolstvo, Medžugorie, 25. august 1996, cez vizionárku Mariju Lunetti

„Drahé deti! Počúvajte, pretože chcem k vám hovoriť a pozvať vás, aby ste mali viac viery a dôvery v Boha, ktorý vás nekonečne miluje. Deti moje, neviete žiť v Božej milosti, preto vás všetkých znovu pozývam, aby ste nosili vo svojich srdciach a myšlienkach Božie slovo. Dajte, deti moje, Sväté písmo na viditeľné miesto vo svojich rodinách, čítajte ho a prežívajte. Poučujte svoje deti, pretože ak im nie ste príkladom, upadnú do bezbožnosti. Uvažujte a modlite sa, a potom sa narodí Boh vo vašom srdci a vaše srdce naplní radosť. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“

Ježiš,  Mária, Jozef, pomôžte nám zamilovať si denné rozjímanie Božieho slova osobne i v našich rodinách. Amen.

ZASVÄTENIE SA JEŽIŠOVI SKRZE MÁRIU

Mária, dnes pred tebou a v tvojich rukách si obnovujem a potvrdzujem svoje krstné sľuby. Navždy sa zriekam satana, všetkých jeho skutkov a zasväcujem sa Ježišovi Kristovi jeho Božskému Srdcu. Chcem niesť svoj kríž a nasledovať Krista po všetky dni svojho života, podľa vôle nebeského Otca. Pred tvárou celého nebeského dvora a celej Cirkvi sa dnes, ó Mária, zasväcujem tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Buď mojou Matkou a Kráľovnou. Vo všetkej podriadenosti a láske ti odovzdávam a zasväcujem svoje telo a dušu, svoj majetok viditeľný a neviditeľný, plody svojich dobrých skutkov, minulých, súčasných aj budúcich. Prenechávam ti absolútnu slobodu, aby si vládla nado mnou a nad všetkým, čo mi patrí, podľa tvojho zaľúbenia, a to všetko pre väčšiu slávu Božiu teraz i naveky. Amen.