Pochválený buď Ježiš Kristus! Volám sa Tatiana a pochádzam z Ukrajiny. Chcem svedčiť o prítomnosti Boha v mojom živote a o tom, ako som ho spoznala v Medžugorí cez Máriu. Pred týmto spoznaním bol môj život naplnený úplnou temnotou. Moja predstava Boha bola ohraničená obrazom toho, že Boh je moja „pomocná palička“, ktorá mi pomôže v extrémne ťažkých situáciách. Nikdy som ho nepoznala ako skutočnú osobu, s ktorou môžem mať živý vzťah. Na Sväté liturgie som nechodila, lebo pre mňa bolo ťažké tam vydržať. A ak som išla, bolo to iba preto, že som potrebovala niečo požehnať a to pre mňa predstavovalo veľkú svätosť.

V našej rodine som bola často príčinou nepokojov a hádok kvôli môjmu egu. Keď si teraz prechádzam udalosti, ktoré sa v tom čase udiali, vidím, že už aj vtedy ma Panna Mária pripravovala na stretnutie s Bohom – a to vďaka veľkej túžbe naplniť prázdnotu, ktorá napĺňala moje srdce.

Prvý dotyk s Pánom bol v marci 2021 v Medžugorí počas kázne, keď kňaz povedal tieto slová: „Ktokoľvek, kto chce byť apoštolom Panny Márie a apoštolom pokoja, by nemal zabudnúť povedať Bohu: áno, som pripravený!“ Nevedela som presne, čo znamená byť apoštolom pokoja, ale hneď som povedala Bohu vo svojom srdci: „áno“. A potom, keď som sa modlila na Podbrde, blízko Božej Matky, povedala som jej: „Neviem, čo by mal apoštol pokoja robiť, ale som pripravená to urobiť!“ Keď som sa vrátila domov, počúvala som ticho, ktoré bolo v mojom srdci. Po návrate domov som sa snažila čítať a žiť posolstvá Panny Márie každý deň, a všimla som si, že v mojom srdci sa zrodilo niečo nové… Uvedomila som si, že nedokážem žiť bez každodennej liturgie.

Postupne som začala viac a viac rozjímať nad Božím Slovom. Videla som, ako moja túžba, poznať hlbšie Pána rastie. Za krátky čas som bola opäť v Medžugorí na mariánskych duchovných cvičeniach, po ktorých bolo moje srdce stále viac zapálené pre ešte väčšie obrátenie, a ešte väčšiu službu pre Boha. Počas púte som sa viac dozvedela o seminári ticha, modlitby a pôstu. A počula som vetu, že Panna Mária k tomu pozýva svojich vybraných bojovníkov. A vtedy mi napadla myšlienka: „To nie je pre mňa. Ja ešte potrebujem rásť a rásť…“ Ale o rok ma Panna Mária opäť pozvala na tento seminár a bol to úžasný čas! Bol to čas, kedy som pochopila skutočnú podstatu pôstu. Pochopila som, že to nie je iba vzdávanie sa jedla, a cvičenie sa v trpezlivosti, ale že je to niečo hlbšie. Uvedomila som si, že ak sa dokážem vzdať jedla, prečo by som sa nevzdala hriechu?

Tiež som si v tom tichu uvedomila, dôležitosť prebývania s Ježišom v adorácii. Ten čas pri jeho nohách je skutočne vzácny pre moje srdce. Na konci seminára túžba pomáhať Panne Márii veľmi silno vo mne prebývala, ale nerozumela som, čo mám presne robiť. Nakúpila som ružence a zaoberala som sa každým slovom, ktoré mi bolo dané. Pred seminárom som mala negatívny postoj k pôstu a myslela som si, že je to len pre tých, ktorí chcú ukázať svoju zbožnosť pred druhými. A keď som sa vrátila zo seminára, všimla som si, že v stredu a piatok som necítila hlad. Bol to pre mňa znak, že ma Panna Mária osobne pozýva, aby som v pôste stredy a piatky pokračovala. A po ceste domov som si uvedomila, ako konkrétne môžem pomôcť Panne Márii. Rozhodla som sa organizovať modlitby na verejnosti, ku ktorej som pozývala aj ďalších, aby sme sa spolu modlili ruženec tak ako v Medžugorí.

Tiež som nechápala, prečo sa moje srdce rozhorelo pri myšlienke pozvať mladých ľudí k modlitbe. A práve tretí deň po mojom príchode z Medžugoria vznikla modlitbová skupina, ktorá je stále aktívna. Každý deň rozjímame o posolstvách Panny Márie, zdieľame sa s Božím Slovom a tiež sa modlíme a postíme za úmysly Panny Márie, za uskutočnenie jej plánov pokoja na Ukrajine a na celom svete. Zároveň sa veľmi prehĺbil aj môj vzťah s Ježišom vo Sviatosti oltárnej. Počas mojej prvej púte som nechápala, ako môže človek stráviť hodinu pred adoráciou, čo tam toľko môže robiť. A teraz sú pre mňa 3 hodiny ako sekunda.

Raz, keď som išla na adoráciu do kostola, stretla som deti, ktoré chválili Ježiša piesňami. Vtedy mi skrsla myšlienka, že aj deti majú byť aktívne v našej modlitbovej skupine. A hneď v ten deň sme pozvali deti a mladých, aby sa spolu s nami modlili a oslavovali Boha.

Dnes sa naša modlitbová skupina stretáva dvakrát do týždňa a chcem svedčiť o tom, aké dôležité sú tieto stretnutia pre môj život. Vždy prídem na modlitbu obťažená zo všetkých bremien, ktoré priniesol deň, ale po modlitbe som opäť občerstvená, moje srdce je plné nádeje a radosti. A teraz chcem poďakovať Panne Márii, ktorá ako Matka nežne pripravovala moje srdce na stretnutie so živým Pánom. Pre mňa je Medžugorie „rehabilitačné centrum“, kde ľudské srdcia vďaka procedúram zakusujú uzdravenie, obnovu a otvárajú novú stranu knihy života.

Prajem vám Boží pokoj a požehnanie!

Nech každé srdce vie, že ho Boh stvoril pre šťastie a nech ho môže spoznávať!

Tatiana, Ukrajina