Sme uprostred pôstneho obdobia, na ceste k Veľkej noci. V tomto pôstnom čase zaznieva pozvanie k obráteniu a zmene životného smeru, ktoré sa nás snaží priblížiť k Bohu. Je veľa Máriiných pozvaní a posolstiev, ktorými nás pozýva k obráteniu. Pôstne obdobie, v ktorom sa nachádzame, je obdobím cirkevného roka, ktoré nám umožňuje rásť vo viere. Kým Vianoce, Veľkú noc a Turíce slávime, pôstne obdobie žijeme. Pôstne obdobie je známe zriekaním. Zriekanie je askéza a je to druh spoznania alebo oslobodenia, respektíve cvičenia a trénovania našej vôle s cieľom priviesť svoj život k poriadku a pokoju. Pôstne obdobie z nás chce urobiť pánov svojich pudov a starostí.

Panna Mária nás v tomto posolstve pozýva, aby sme nemysleli len sami na seba, ale aj na druhých ľudí a zvlášť tých, ktorí sú ďaleko od Ježiša. Aj pápež František nám na generálnej audiencii 16. decembra 2020 povedal: „Kto sa modlí, nijako neponecháva svet za svojím chrbtom. Ak modlitba neobsahuje radosti i bolesti, nádeje a úzkosti ľudstva, stáva sa akousi „ozdobnou“ činnosťou, postojom povrchným, teatrálnym, postojom čisto do vnútra“.

Panna Mária, ktorá je plná milosti a celá obrátená k svojmu Synovi Ježišovi, potrebuje naše modlitby, utrpenia a slzy, ktoré obetuje Pánovi, aby svojou milosťou konal zázračné diela v nás i v druhých. Naša modlitba by mala Bohu umožniť vziať si nás, požehnať a potom lámať a dávať, aby uspokojil hlad v ľudských srdciach. Každý kresťan je pozvaný, aby sa v Božích rukách stal chlebom, ktorý sa láme a rozdáva.

My sami nemôžeme meniť a obracať druhých ľudí. To môže iba Boh. Ale môžeme vplývať na druhých, ale nie tak, že im hovoríme, že sa musia obrátiť, ale svojím príkladom života. Náš život a naše prežívanie viery má obrovskú silu a vplyv na druhých.

Sv. Faustína vo svojom Denníčku zapísala: „Raz ma prosila istá osoba o modlitbu. Keď som sa stretla s Pánom, povedala som mu: ‚Ježišu, milujem zvlášť tie duše, ktoré ty miluješ.‘ Ježiš mi odpovedal týmito slovami: ‚A ja udeľujem zvláštne milosti tým dušiam, za ktoré sa u mňa prihováraš‘“ (Dn 599).

Modlitba príhovoru a modlitba za druhých má pred Bohom veľkú moc. Všetci sme súčasťou jedného tela, ako nás to učí Cirkev. Sv. Faustína sa verne prihovárala za duše a svoje pôsty a utrpenia obetovala za stratené duše.

Modliť sa za druhých môžeme len vtedy, ak sme ochotní zomrieť sami sebe, aby sme rástli v láske k druhým. Modlitba za druhých nás očisťuje od sebectva, obmedzenosti a tvrdosti srdca, a tak dovoľujeme Bohu, aby konal svoje zázračné diela v našich životoch a životoch našich blížnych.

Modlitba

Panna Mária, ďakujeme ti, že si s nami a že sa za nás prihováraš pred svojím Synom Ježišom. Ty si bola zjednotená a vytrvalá v modlitbe s prvotnou Cirkvou a očakávali ste Ježišov prísľub, Svätého Ducha. Tvoje materinské, bezhriešne srdce nás neprestáva milovať a prihovárať sa za nás, tvoje deti. Vypros aj nám milosť vytrvalosti, otvorenosti srdca pre Pána, ktorého si bola a ostala pokornou služobnicou. Prosíme ťa, obetuj naše modlitby, utrpenia, zriekania a slzy za všetkých, ktorí sa vzdialili od Boha, v ktorom jedinom je zmysel a plnosť života. Nech sa naše srdcia očistia modlitbou a naplnia láskou k druhým, aby sme boli trpezliví a vytrvalí v modlitbe. Amen.