V posolstvách, ktoré nám od začiatku zjavení dáva Kráľovná pokoja, sa nachádza aj pozvanie k pôstu. Spočiatku to bol jeden deň – piatok, 14. augusta 1984 však prišlo pozvanie postiť sa aj ďalší deň, v stredu.

Panna Mária vyjadrila aj spôsob pôstu: chlieb a voda. Aj keď sa dnes o pôste málo hovorí, a ešte menej sa postí, pôst je biblické posolstvo, ktoré je spolu s modlitbou mimoriadne dôležité. Pôst má hlboký význam pre dušu, telo aj ducha. Má svoje biblické a liturgicko-historické dôvody a v spojení s modlitbou nesie osobitnú moc. Ježiš pri jednej príležitosti povedal apoštolom, že nič nemohli urobiť a neoslobodili človeka od zlého ducha preto, lebo niektorých zlých duchov možno vyhnať iba modlitbou a pôstom (porov. Mk 9, 29).

Tento spôsob pôstu a čas, kedy ho od nás žiada, treba hlboko spojiť s Máriinou výchovou, ktorú nám dáva v Medžugorí. V centre tejto výchovy je vždy eucharistia. Aj počas trojhodinového večerného programu v Medžugorí je v centre eucharistia, musí však byť v centre aj kvôli svojej hodnote. Mariánska duchovnosť si sama osebe vyžaduje pôst. Mária je Kráľovná prorokov, a tak ako všetci proroci vyzývali k modlitbe, pôstu a obráteniu, aby nadobudli pokoj, tak aj Mária pozýva a ponúka ten istý vzorec: obrátenie, pôst, modlitba – a potom POKOJ ako milosť a plod.

K prorockej dimenzii pôstu v mariánskej spiritualite môžeme pridať aj eucharistickú dimenziu. Jediným cieľom Máriinej výchovy je, a musí byť, priviesť nás k Ježišovi. Túži po tom, aby sme vedeli počúvať Božie slovo a boli schopní stretnúť Krista v chlebe. Tak ako Kristus najprv rozmnožil chlieb a hovoril o chlebe, aby pripravil apoštolov a učeníkov na eucharistiu, aj Mária nás pozýva, aby sme odkryli chlieb náš každodenný. A to tak, že najskôr prežijeme dva dni pôstu len s týmto chlebom, aby sme potom mohli objaviť krásu a dôležitosť nebeského chleba. Pôst, ku ktorému nás Mária pozýva, neznamená hladovanie ani zvláštne odriekanie, ale život s chlebom, aby sme potom mohli žiť s eucharistiou. Chlieb je vždy znakom života. Odkrývaním hodnoty chleba a jednoduchým životom s ním objavíme a pochopíme život v plnosti  – telesný aj duchovný život. Ten, kto žije dva dni s chlebom, objavuje nové dimenzie svojho života, života iných, a aj božského života. Život s chlebom nás pomaly oslobodzuje od nezriadenej túžby vlastniť a pôžitkársky si užívať tento svet. Srdcom pochopíme, čo vlastníme, čo máme a ešte viac, čo skutočne potrebujeme. Pôst navracia telu rovnováhu a duši poriadok cez správne hodnotové nastavenie. Je to proces očisťovania, ktorý je symbolicky aj reálne vyjadrený v túžbe prežiť dva dni len s vodou a chlebom.

Je to najlepšia príprava na modlitbu, pretože srdce sa oslobodzuje a stáva sa schopné vstúpiť do modlitby a tak sa najlepšie pripraviť na stretnutie s Kristom v eucharistii. Pôst nám otvára oči pre to, čo máme a čo potrebujeme a stávame sa schopnými deliť sa s druhými, byť darom a prinášať dary. Tak sa pôst stáva najlepšou cestou k sociálnej spravodlivosti, ktorá prináša pokoj. Kto pôstom očisťuje svoju dušu, rastie vo viere, teda v hlbokom pochopení srdca, že Boh je Stvoriteľ a Pán všetkého. Takýmto spôsobom sa vracia dôvera a vytráca sa strach a úzkosť.

Pôst v stredu a piatok má okrem historických dôvodov aj eucharistický. Štvrtok je totiž v tradícii Cirkvi deň eucharistie, deň poslednej večere, teda prvej omše. Žiť deň pred a deň po s chlebom neznamená nič iné len prípravu na stretnutie v eucharistii a potom aj nasledujúci deň žiť s Kristom, chlebom života. V minulosti bol pôst pred svätým prijímaním oveľa prísnejší. Podľa cirkevného zákona sa postilo od polnoci až do momentu prijímania. Nesmelo sa jesť ani piť. Tento eucharistický pôst sa neskôr skrátil na jednohodinové zdržiavanie sa jedla a pitia pred prijímaním. V pravoslávnej cirkvi a v niektorých východných katolíckych cirkvách však ešte stále platí oveľa prísnejší eucharistický pôst než v Katolíckej cirkvi.

Ale treba si stále uvedomovať, že pôst nie je sám sebe cieľom, ale prostriedkom, aby sa človek, taký, aký je, mohol ľahšie stretnúť so sebou samým, a tak bol pripravený na stretnutie s druhými a s Bohom.

„Drahé deti! Dnes vás pozývam, aby ste sa začali postiť srdcom. Veľa ľudí sa postí, ale len preto, že sa všetci postia. Stalo sa to zvykom, ktorý nikto nechce prerušiť. Prosím farnosť, aby sa postila z vďačnosti, že mi Boh dovolil zostať tak dlho v tejto farnosti. Drahé deti, postite sa a modlite sa srdcom! Ďakujem, že ste prijali moje pozvanie.“ (20. september 1984)

Dôležité je pripomenúť si, že túžbou Panny Márie je, aby sme sa postili srdcom. To znamená s láskou, nie nasilu, nie smutne, ale srdcom, radostne. A ak sa aj objaví ťažkosť, znášajme ju s radosťou. Aj Ježiš hovoril o pôste a sám sa postil:

„A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“ (Mt 6, 16–18)