English
Lietuvių
Українська
Русский
Posolstvo 25. januára 2025
„Drahé deti! V tomto milostivom roku vás pozývam k obráteniu. Postavte Boha, drahé deti, do centra vášho života a plodmi budú láska k blížnemu a radosť z vydávania svedectva. Svätosť vášho života sa stane pravdivým svedectvom viery. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“ (s cirkevným schválením)
1. Aké je prvé posolstvo Panny Márie?
Prvé posolstvo Panny Márie nie sú jej slová, ale jej príchody na zem a jej prítomnosť.
To nás povzbudzuje k tomu, aby sme sa opýtali: Prečo Panna Mária prichádza k nám, ľudom, z neba na zem? Aký je dôvod jej príchodov?
Svojimi príchodmi a svojou prítomnosťou medzi nami nám Panna Mária chce odkázať: „Prišla som vám pomôcť, pretože pomoc je pre vás veľmi potrebná. Nemôžete to zvládnuť sami. Vy ste moje drahé deti. Ľúbim vás! Ste pre mňa veľmi dôležití! Záleží mi na vás!”
Z jej príchodov a jej prítomnosti môžeme spoznať, aká Panna Mária je:
• Nie je bez záujmu a nie je jej ľahostajné, čo sa s nami deje.
• V nebi žije s Bohom, má pokoj, ale nie je pokojná. Nemôže byť pokojná, keď my nemáme pokoj, keď my nejdeme správnym smerom. Z toho sa učíme, čo je pravá láska a podľa toho budeme merať aj seba.
Ďalšou otázkou, na ktorú hľadajme odpoveď, je otázka: Je nám jedno, či k nám Panna Mária prichádza alebo neprichádza, či odpovedáme na jej pozvanie alebo nie?
2. V tomto milostivom roku vás pozývam k obráteniu
Panna Mária nasleduje výzvu pápeža Františka, aby tento rok bol milostivý. Robí to, lebo miluje a rešpektuje Cirkev, lebo je jej Matkou. Neprišla len tak do neutrálneho miesta, ale vybrala si farnosť Medžugorie a farnosť je základná jednotka Cirkvi. Koná tak, pretože si praje obnovu Cirkvi a cez ňu aj obnovu sveta.
Prečo obrátenie? Pretože nám tento milostivý rok pripomína prvé Ježišovo pozvanie:
„Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk1,15) Jeden z príkladov obrátenia je mladší, alebo stratený syn, ktorý sa vzdialil od otca, od domu a odišiel do cudziny. Zo slobodného človeka sa stal otrok a slepec. Jeho obrátenie začalo, keď „prišiel k sebe“ , keď si uvedomil, čo urobil. Vtedy sa rozhodol vrátiť sa k otcovi, čo znamená vrátiť sa domov.
Je nám potrebné obrátenie? Každému z nás! Všetci sme sa vzdialili od Boha, od modlitby, jeden od druhého. Dnes je veľa skúšok, plno výziev, je mnoho pokušení, ktoré nás privádzajú a odvádzajú od Boha a modlitby. Následok je, že nie sme „doma“, že sme sa stali otrokmi a slepcami. Preto poslúchajme Pannu Máriu a vydajme sa na cestu obrátenia. „Dôjdime k sebe“, rozpoznajme v našom srdcia vzdialenosť od Ježiša, od modlitby, od Božieho slova, od svojich blížnych, od suseda, od núdznych, od tých, ktorí trpia…
3. Postavte Boha, drahé deti, do centra vášho života a plodmi budú láska k blížnemu a radosť z vydávania svedectva
Tie slová Panny Márie nás stavajú pred otázku: Čo a kto je v centre nášho života? Už v našich domovoch to môžeme zistiť. Je tým centrom pevne umiestnený televízor? Alebo pohyblivý televízor – mobilný telefón?
Pýtajme sa: Kto a čo je v mojom vnútornom centre, v srdci, na prvom mieste? Čomu je venovaná najväčšia časť môjho dňa? Kde je moje srdce? Na čo je zamerané? Po čom túži, čo si želá? Čo je môjmu srdcu najdôležitejšie? Čo nechce nikdy premeškať?
Obrátenie znamená dovoliť Bohu, aby on bol opäť v centre nášho života. A kedy zistíme, že sa ním opäť stáva? Keď deň začneme modlitbou a vďakou Bohu za nový deň. Keď seba a svojich blížnych hneď na začiatku dňa odovzdáme a zveríme Bohu. Keď ako Panna Mária povieme: “Hľa, tu som Pane, nech sa mi stane podľa tvojho slova,” nech sa stane tvoja vôľa v tomto dni.
Tiež, keď večer poďakujeme Bohu za uplynulý deň, keď čítame zo Svätého písma (môžeme si zobrať aj čítanie z daného dňa). Keď je nedeľná svätá omša nevyhnutnosťou…
Ak Boh bude v centre nášho života, plodom tohto sa stane láska k blížnemu a radostné svedčenie o skúsenostiach viery.
Ak nám toto chýba, znamená to, že Boh (ešte) nie je v centre nášho života. Preto sa modlime, nech sa tak stane.
4. Svätosť vášho života sa stane pravdivým svedectvom viery.
Teraz vieme, čo je svätosť. Panna Mária kladie dôraz na „pravdivé“ svedectvo. Pravdivé znamená: To nemôžeme urobiť. To musí iba prísť. Ak je to pravdivé, nesnažíme sa, nepretvarujeme sa. Ak sa náš život stal svätým, preniknutým Bohom, keď je Boh naozaj v strede nášho života, my nebudeme môcť nič iné, len pravdivo svedčiť o skúsenosti viery.
Spomeňme si na našich rodičov: oni nepremýšľali nad tým, ako svedčiť. Neplánovali projekty. Oni vieru jednoducho žili. Celý ich život bol autentický. Nebol rozdelený na žitie viery (chodiť do kostola) a potom na nejaký iný život.
Otázka je potom jasná: Sme my svedkami viery a je naše svedectvo pravdivé?
Ak nie je, toto je ten milostivý čas, aby sme sa svedkami viery stali.
