Častou témou Máriiných posolstiev a pozvaní je pokoj. Pokoj neprichádza sám od seba. Je to plod práce, úsilia a boja proti vlastným chybám a vášňam. V tomto boji, ak sme vytrvalí, nás Boh neopúšťa a nenecháva to na nás samých. V duchovnej knihe Nasledovanie Krista od Tomáša Kempenského je v prvej knihe v jedenástej kapitole napísané: „Mohli by sme mať viac pokoja, keby sme sa nezaoberali rečami a skutkami iných, do ktorých nás nič. Ako môže mať trvalý pokoj človek, ktorý sa mieša do cudzích starostí, hľadá vonkajšie rozptýlenie, ale málo alebo zriedkakedy sa vnútorne sústreďuje? Blahoslavení jednoduchí, lebo budú oplývať pokojom. Prečo niektorí svätí boli takí dokonalí v rozjímavom živote? Lebo sa usilovali umŕtviť v sebe všetky telesné žiadosti a vedeli sa s celou vrúcnosťou srdca vinúť k Bohu a nerušene mu slúžiť. Príliš mnoho sa zaoberáme svojimi náruživosťami a staráme sa o veci pominuteľné. Zriedkakedy premáhame čo len jednu jedinú chybu a nevieme sa podnietiť, aby sme sa stávali zo dňa na deň dokonalejšími; preto ostávame studení a vlažní.“

Často kričíme a túžime po pokoji v duši, ale málo robíme pre to, aby sme pokoj dosiahli. V dnešnej dobe nám pokoj najčastejšie berú starosti, neodkladné povinnosti, zhon, sociálne siete a závislosť od nich. Výsledkom je roztržitosť. Človek sa ocitne akoby v bezvýchodiskovej situácii a roztržitosti, v ktorých si nevie dať rady. A k tomu všetkému prispievajú aj naše slabosti. Modlitbu prežívame ako niečo ťažké a vyčerpávajúce, pretože modlitba je boj, zápas s Bohom a našimi slabosťami, vlažnosťou a lenivosťou.

Modlitbu môžeme prirovnať k výstupu na horu. Keď vystúpime na vrchol, veľmi rýchlo zabudneme na všetku námahu a úsilie, pretože si užívame krásu prírody a veľkoleposť pohľadu, ktorý nám hora ponúka.

Ale ak nemáme na Boha čas a nedovoľujeme mu k nám prísť, neznamená to vari,  že ho nemilujeme skutočne a z celého srdca? Boha nemôžeme milovať, ak sa ho nesnažíme spoznať celým srdcom. Svoju dušu a srdce môžeme prepchať všetkým možným natoľko, že už tam nie je miesto pre Boha, ani pre nás samých. A následkom toho je nepokoj, prázdnota, úzkosť a strach. Srdce nemožno oklamať. Vie, kto je jeho autorom.

Panna Mária nás neustále povzbudzuje, aby sme ostali verní modlitbe, to znamená verní láske. Len modlitbou môžeme obnoviť svoj vzťah s Bohom a jedine potom môže Boh darovať súlad a pokoj nám, našim rodinám a celému svetu.

Boh sa neunavuje počúvať naše modlitby a volania. Boh môže počuť a vypočuť našu modlitbu vtedy, ak sme pripravení zosúladiť svoj život s jeho vôľou a bojovať so svojimi nezriadenými náklonnosťami. Modlitba nám pomáha odhaliť sa a predstúpiť pred Pána so všetkou svojou biedou a svojimi bolesťami, ale aj s dobrými vlastnosťami a darmi, ktoré sme od neho prijali.

Modlitba nás privádza k pravde o nás pred Bohom a len pravda nás môže oslobodiť a priviesť k pokoju, ktorý nám Boh chce a túži darovať.

Modlitba

Panna Mária, Kráľovná pokoja, teba Boh poslal a posiela k nám z lásky, aby si nás pozvala na cestu, ktorá vedie k plnosti života. Ty si, Mária, kráčala našimi cestami, zakúsila si naše bolesti a kríže, ale tiež poznáš Božiu všemohúcnosť a milosť. Ďakujeme ti, že sa s nami neunavuješ. Osobitne sa ti odovzdávame, ale aj všetkých, ktorí nenachádzajú pokoj, ktorý Boh daruje. Pohliadni svojím materinským srdcom na tie srdcia, v ktorých sa rodí nenávisť, vojna a zabíjanie. Prihováraj sa za všetkých, ktorí trpia následkami zla, vojen a zabíjania. Tvojmu materinskému príhovoru odovzdávame všetky rodiny, v ktorých niet pokoja, úcty a lásky, a zvlášť ťa prosíme za deti, ktoré trpia kvôli sebectvu starších. Amen.