Posolstvo, 25.február 2025

„Drahé deti! Nech je tento jarný čas pre vás povzbudením k osobnému obráteniu, aby ste sa svojimi životmi modlili a milovali Boha nadovšetko za všetkých, ktorí to potrebujú. Deti moje, buďte mojimi rukami pokoja a modlitby, buďte láskou pre tých, ktorí nemilujú, nemodlia sa a netúžia po pokoji. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“ (s cirkevným schválením)

1. „Nech je tento jarný čas pre vás povzbudením k osobnému obráteniu, aby ste sa svojimi životmi modlili a milovali Boha nadovšetko za všetkých, ktorí to potrebujú.“

      Najmä od Ježiša, ale i od Panny Márie, sa môžeme dozvedieť, že príroda je školou, v ktorej sa môžeme naučiť veľmi veľa o duchovnosti. Keď sa Ježiš snaží vysvetliť svojim poslucháčom, čo je Božie kráľovstvo, používa podobenstvá z prírody. To isté robí aj Panna Mária, ktorá nám v tomto posolstve hovorí o obrátení.

       Ak si želáme, aby sme zažili obrátenie aj v našom živote a keď chceme pochopiť, čo je obrátenie, pozrime sa na prírodu. Konkrétne: Pozorujme ju pri príchode jari. Mesiac marec je čas „obrátenia“, tzv. premeny. Čas sa „obráti“ mení. Obdobie zimy poznačené chladom, čoraz viac slabne a jarné teplo zosilnieva. „Obrátenie“ je viditeľné na stromoch a lúkach.  Zimné umŕtvenie sa mení na nový život.

       Panna Mária k nám osobne hovorí, pretože obrátenie je potrebné hlavne nám a nie druhým. Často však rozmýšľame naopak: Ja sa nepotrebujem meniť, ale ten druhý. Takéto zmýšľanie zabraňuje nášmu obráteniu. A keď niekto nepociťuje potrebu k obráteniu, zatvára sa pred Slnkom, Božím konaním, a tak aj pred príchodom nového života.

       Predstavme si, žeby príroda nechcela obrátenie. Keby povedala „nie“ čoraz  silnejšiemu slnečnému teplu? Nie je pravda, že ak sú splnené podmienky v prírode, tak sa na jar otvára každé stvorenie? A čo robí človek? Aj keď sú všetky podmienky splnené?

       Panna Mária uvádza ciele nášho obrátenia:

1. aby sme sa svojimi životmi modlili a milovali Boha nadovšetko,
2. za všetkých, ktorí sú v núdzi.

          Keď sa niekto obráti, keď sa mení jeho život, tak sa mení i jeho prístup k Bohu a k človeku. Nie je viac zahĺbený sám sebou, svojimi starosťami a pôžitkami, ale viac myslí na Boha a na človeka, ktorý je v núdzi. Boh sa stal pre neho natoľko dôležitým, že mu dáva viac času a pozornosti ako predtým. Nielenže začne a zakončí deň s modlitbou, ale modlitba sa mu už stáva hlbšou a vytryskujúcou zo srdca. Božie slovo už nečíta a nepočúva ako niečo, čo sa ho už netýka, ale vníma ho ako zrkadlo, v ktorom sa spoznáva. Jeho pohľad je pozornejší k núdznym a srdce viac otvorenejšie a pripravené pomáhať. Z povrchného a ľahkovážneho veriaceho sa stáva aktívny a angažovaný.

2. „Deti moje, buďte mojimi rukami pokoja a modlitby, buďte láskou pre tých, ktorí nemilujú, nemodlia sa a netúžia po pokoji.“

        Keď v živote jedného veriaceho dochádza k obráteniu, premení sa aj jeho mentalita a spôsob zmýšľania. Obrátenie je viditeľné už v jeho modlitbe. Takýto veriaci sa už viac nemodlí iba za seba a za svoje potreby. Posolstvá Panny Márie neprečíta a neodloží ich nabok, ale z jej slov počuje, po čom túži jej srdce, aké sú jej potreby a priania. Napríklad, aj z tohto posolstva vníma nárek Matky, aby sa angažoval v jej plánoch spásy sveta. Preto mu záleží na tom, aby  jej pomohol uskutočniť jej plány. On vie, že nemôže zmeniť celý svet, ale ako Mária verí, že Bohu nie je nič nemožné. Považuje seba za Božieho a Pánovho spolupracovníka. Všetko, čo robí, nerobí sám, silou svojej vôle, ale viac dovoľuje Bohu a Panne Márii, aby cez neho konali. A tak sa stane „rukami Panny Márie.“

      Raz sa pokúšal jeden novinár provokovať Matku Terezu: „Matka Tereza, vy teraz máte sedemdesiat rokov. Keď zomriete, svet bude vyzerať rovnako ako i pred vami. Aj napriek všetkému úsiliu, ktoré ste vynaložili, čo sa zmenilo vo svete?“ Bez akejkoľvek netrpezlivosti a s úsmevom, ktorý očarí mu odpovedala: „Viete, nikdy som nechcela zmeniť svet. Iba som skúšala byť kvapkou čistej vody, v ktorej sa bude môcť odzrkadliť Božia láska. Zdá sa vám, že to je malá vec?“ A ako sa často stávalo, v miestnosti nastalo ticho. Nikto sa neodvážil nič povedať.

     Matka Tereza  sa  potom opäť otočila k novinárovi, aby mu povedala: „Prečo sa i vy nepokúsite byť kvapkou čistej vody? Tak by sme už boli dvaja. Ste ženatý?“ „Áno“. „Povedzte to i vašej manželke. Tak už budeme traja. Máte deti?“ „ Áno, tri.“ „Porozprávajte to i svojim deťom. Potom nás už bude šesť.“

      Koľkí kresťania dnes nenasledujú Pannu Máriu a Matku Terezu, ale vzhliadajú k ľudom, ktorých ovládol duch tohto sveta? A tento duch, najmä individualizmus a sebeckosť, sa vkrádajú aj do ich životov a hovoria: „Čo ja mám s druhými? Ja mám svoj život. Druhí ma nezaujímajú. Ich problémy a starosti sú iba ich vec.“ Koľkých kresťanov zviedol tento duch? Koľkí sa zatvorili do svojich bytov a neprajú si mať nič s druhými a stali sa nástrojmi sebeckosti?

        Treba myslieť na svoje zdravie, ale koľkí venujú čas a peniaze len na svoje zdravie a starajú sa do detailov o svoje telo? Treba mať pokoj v sebe a vo svojej rodine, ale pre koľkých je dôležité iba to, aby mali oni pokoj? Treba sa starať o svoju rodinu, pracovať a zarábať peniaze, ale koľkým záleží iba na tom, aby mali pre seba?

        Panna Mária nás chce chrániť pred týmto duchom, ktorý je úplne v protiklade s Ježišom. Pozýva nás na iné správanie: na angažovanie sa v láske k druhým ľudom. Veriaci, v ktorom vládne ta láska, nie je ľahostajný, nie je mu jedno ako je druhým, ale myslí na nich, záleží mu na nich a snaží sa niečo robiť. Nepozerá na to, prečo sa druhí neangažujú, ale sám preberá iniciatívu. Takto sa stáva rukami pokoja a modlitby.

        Panna Mária nás učí, že druhých môžeme milovať už tým, že sa za nich modlíme. Keď sa veriaci modlí za tých, ktorí nemilujú, nemodlia sa a neprajú si pokoj, už to poukazuje na lásku k nim. Samozrejme, to je začiatok lásky. Modlitba by ho mala podnietiť k tomu, aby konal aj skutky.

        A tu sa nám vynára otázka: Koho ja nasledujem? Kto je môj vzor a kritérium môjho správania? Chcem nasledovať ľudí, ktorých ovládol duch tohto sveta a nechať sa infikovať ich sebeckosťou alebo Pannu Máriu a stať sa jej rukami pokoja a modlitby, jej láskou k druhým? Chcem žiť iba pre seba, pre svoje krátkotrvajúce pôžitky starajúc sa iba o svoje zdravie a telo, iba za svoj mier a peniaze, alebo nechcem premrhať tento milostivý čas, ktorý mi Panna Mária daruje a chcem pomôcť Matke, ktorá ticho, ale zároveň hlasno plače, aby sme jej pomohli?

       Jar, ktorá je pred nami nám prináša nádherné posolstvá. Len keby sme ich vedeli aj čítať….