Pozvanie Panny Márie k duchovnej imunite (páter Marinko Šakota)

Pozvanie Panny Márie k duchovnej imunite, páter Marinko Šakota

Drahí bratia a sestry, pochválený buď Ježiš i Mária.

Drahí bratia a sestry na Slovensku i v druhých častiach sveta, ktorí teraz počúvate. Pozdravujem vás srdečne z Medžugoria. Nachádzam sa pred sochou Panny Márie, Kráľovnej pokoja, ktorá má jednu ruku položenú na svojom srdci a druhú ruku vystiera k nám. Chce nás viesť k svojmu Synovi Ježišovi, k Cirkvi, k Eucharistii.

Drahí priatelia, chcem vás povzbudiť a osloviť niekoľkými slovami z Medžugoria. Chcem vám povedať niekoľko slov o tom, čo nám hovorí Kráľovná pokoja. Predovšetkým to, čo nám hovorí v poslednom posolstve 25.3. tohto roku. V posolstve sú tieto slová: ,,Chcem vás viesť cestou spásy“. A druhá veta:  „Vráťte sa k môjmu Synovi, vráťte sa k modlitbe a pôstu.“ Myslím si, že tu je obsiahnuté to, čo chce od nás Panna Mária. Nachádzame sa teraz v situácii, ktorá je pre nás veľmi ťažká a to je pandémia koronavírusu, ktorá zachvátila celý svet. Pre nás je to veľký problém. Ale je to iba náš problém. Keď prejde, ak Pán dá, tento vírus pandémie, príde nejaký ďalší problém. Stále niečo bude. Stále bude niečo, čo nám vstúpi do života neočakávane, neplánovane, nechcene. A pre nás je to potom problém a kríž. Ale teraz je dôležité vidieť, ako sa na to všetko pozerá Panna Mária. Ona je nad tým všetkým. Vidí túto situáciu, v ktorej sa nachádzame, ale ona vidí viac. Žiada od nás viac a to je naša spása. Nevidí len tento koronavírus, ktorý prejde, ale chce ešte niečo viac, niečo dôležitejšie a to je naša spása. Teda, aby sme sa vrátili k Ježišovi, aby sme sa vrátili k modlitbe a k Bohu, od ktorého sme sa veľmi vzdialili.

Vďaka Pánovi za to, čo sa odohráva počas tejto pandémie koronavírusu, že sa vraciame k Bohu, k modlitbe, k Ježišovi. Mnohé kostoly sú zatvorené. Aj tu u nás v Medžugorí je to tak, pretože musíme poslúchať vládu, ktorá to takto určila. Ale čo sa stalo? Otvorili sa kostoly v rodinách, ľudia sa vrátili k modlitbe. Je to duchovná obnova. A odohralo sa to práve vo veľkom pôste. Preto je tento veľký pôst výnimočný. A ja verím, že sa naša matka raduje z toho, že sa vraciame k Bohu. Jedine toto je dôležité.

Nikto z nás nechce byť nakazený koronavírusom. Je to úplne normálne a ľudské, ale môže sa stať. Stane sa, že sa niekto nakazí, nemôžeme sa tomu vyhnúť. Nechceli sme sa nakaziť, ani nás nikto nechcel nakaziť. A niekedy ľudia ani nevedia, že sú nakazení, nosia to v sebe a odovzdávajú druhým. Ale čo môžeme v tomto všetkom urobiť my? Lekári hovoria, že najdôležitejšie je pracovať na prevencii, teda pracovať na imunite. To môžeme. Môžeme posilňovať svoju imunitu vitamínmi, zdravou stravou a zdravým spôsobom života. Takýmto spôsobom sa môžeme vzoprieť, aj keď nás to zachváti a nakazíme sa, náš organizmus sa bude pred chorobou brániť.

To isté chce Panna Mária aj tu v Medžugorí. 39 rokov to Kráľovná pokoja robí s nami všetkými. Nemôže nás zachrániť, uchrániť pred všetkými problémami, do ktorých padneme. Nemôže zastaviť to, aby sme nemali v živote ťažkosti. Ani ju Boh neušetril, neuchránil od všetkého, aj ona mala ťažkosti. Musela utekať do Egypta, bola pod krížom. Zakúsila to. Určite to pre ňu ako matku bolo strašné. Ale Boh ju urobil schopnou, aby mohla cez toto všetko prechádzať, aby bola vnútorne silná, silná duchovne, aby mala silnú vieru, dôveru v Pána, nádej, lásku. A to isté chce Panna Mária aj od nás. Toto isté robí s nami už 39 rokov a chce, aby sme zosilneli zvnútra, aby sa posilnila naša duchovná imunitu. Aby sme sa stali schopnými žiť. Aby sme týmto životom prechádzali, kráčali smerom k Bohu, išli s Bohom skrze Krista a v Kristovi. Ona nás robí schopnými žiť s Kristom. Ako hovorí jeden príbeh. Kráľ, ktorý kráčal svojim kráľovstvom sa potkýnal o kamene. Padol, udrel sa, ublížil si, dopichalo ho tŕnie. A tak sa rozhodol, že celé kráľovstvo vystelie kobercami, aby nikde nebol kameň ani tŕnie. Aby bolo všetko krásne a príjemné. Niekto mu poradil: „Kráľ, netreba toto všetko robiť. Je to priveľmi drahé a to nie je v poriadku. Ale urob si obuv, a keď budeš kráčať cez kráľovstvo a potkneš sa o kameň, tak si neublížiš. Panna Mária chce, aby sme sa aj my zvnútra stali schopnými prostredníctvom modlitby, pôstu, Eucharistie, spovede, čítaním Božieho slova, prostredníctvom poklony Ježišovi v Sviatosti Oltárnej a modlitby pod krížom. Panna Mária si praje, aby sme boli schopní zvládať situácie, s ktorými sa stretávame, či už je to dobré alebo zlé. Aby sme stále zotrvávali s Bohom, tak ako hovorí Ježiš: „Ostaňte v mojej láske“,  aby sme mohli zostať verní Pánovi.

Drahí priatelia, toto bol jeden okruh. Je to cesta k pokoju, aby sme mali v sebe Boží pokoj, pokoj v Bohu. Ale teraz tu ešte máme niečo, čo nazývame školou Panny Márie a to je modlitba srdcom. Panna Mária nás vedie do vnútra, vedie nás k modlitbe srdcom, k sláveniu Eucharistie srdcom, aby sme sa postili srdcom, aby sme sa klaňali Ježišovi srdcom. Prečo je toto tak dôležité? Pretože my sa môžeme modliť, postiť a zostať niekde na zovňajšku. Spomeňme si, že aj Ježiš to veľmi zdôrazňuje, aby ľudom otvoril oči, aby uvideli ako sa modlia a postia. Ale niektorí zostávajú na povrchu, na zovňajšku, čistia pohár iba zvonku, ale on chce, aby to urobili aj zvnútra. Pretože sa môže stať, že sa modlíme, postíme a zostávame slepí. Máme zatvorené srdce pre človeka, zatvorené srdce na odpúšťanie, zatvorené srdce pre lásku k druhému.

Preto nás Panna Mária pozýva modliť sa srdcom. Vedie nás k tejto modlitbe a hovorí: „Pracuje na svojom srdci, tak ako pracujete na poli“. Je to niečo veľmi dôležité – pracovať. A čo to znamená? To znamená, že musíme preveriť seba. Niekedy si môžeme myslieť a byť presvedčení o tom, že sme dobrí, dokonalí. Ospravedlňujem sa a obviňujem druhých. Môžem byť slepý a nevidieť správne seba: nevidím svoje chyby, nevidím ako ukazujem prstom na druhých, nevidím ako zdôrazňujem slabosť druhých, nevidím ako obviňujem druhých, nevidím ako stále kritizujem druhých, nevidím ako stále hovorím negatívne o druhých, nevidím ako bránim seba. A  toto isté robili  Adam i Eva. Bránili seba a obviňovali druhých, hádzali vinu na druhých: nie ja, ale Eva, nie ja, ale had. Alebo napríklad farizej, ktorý sa modlí v chráme. Myslí si, že je úplne spravodlivý, že je to pravda lebo sa modlí a postí, ale nevidí, že jeho pohľad je sústredený, upriamený iba na chyby druhých. Nevidí, že ľudí nazýva hriešnikmi. Hovorí, ďakujem ti Bože, že nie som taký ako tamtí hriešnici, ja som dobrý, ja sa modlím, postím, a jeho srdce je zatvorené. Zatvorené na to, čo je dobré v druhých. Nevidí to, čo je dobré v druhých, nevidí človeka, ale vidí hriešnika a dištancuje sa od neho. Alebo ľudia, ktorí sa pozerajú na Ježiša ako vstupuje do Zachejovho domu a hovoria: „On navštívil hriešnika“. Seba pokladajú za spravodlivých a v Zachejovi vidia iba hriešnika a hovoria: „Ježišu, ty si nemal vojsť do jeho domu, pretože on je hriešnik!“

 Ale Ježiš sa na to pozerá úplne inak. Ježiš vidí v človeku hriešnika, vidí jeho slabosti a to je pre neho dôvod, aby vstúpil do Zachejovho domu, pretože povedal: „Neprišiel som kvôli spravodlivým, ale kvôli hriešnikom“. Ježiš v Zachejovi vidí to, čo je dobré – vidí človeka, vidí  Božie stvorenie, vidí Abrahámovho syna a to je dôvod k tomu, aby vošiel do jeho domu. Ľudia, ktorí zodvihli kameň, aby ukameňovali ženu, ktorá zhrešila, videli iba hriech, iba chybu. A to je pre nich dostatočný dôvod, aby zodvihli kameň a aby zabili ženu. Nevidia seba. Nevidieť seba je dôvod, aby sme začali pracovať na sebe. Preto nás Panna Mária pozýva pracovať na svojom srdci. Ako pracujete na poli, pracujte aj na svojom srdci. To je každodenná práca, drahí priatelia, každodenná práca, a preto potrebujeme obrátenie. Preto nás Panna Mária pozýva ku každodennému obráteniu. Hovorí: „Obrátenie to je najdôležitejšie posolstvo, ktoré som vám dala“ a celkom určite chápeme prečo. Pretože bez obrátenia nemôžeme rásť. Môžeme sa modliť, postiť, ale zostaneme iba na zovňajšku, na povrchu. Ak nebudeme rásť, nikdy nespoznáme Božiu lásku, nikdy nebudeme pôsobiť tak ako pôsobí Ježiš, ale budeme iba vylučovať ľudí, budeme sa ku všetkému správať selektívne. Seba budem považovať za správnych, dobrých a druhých za zlých. Budeme obviňovať druhých, ale takto nikdy nebudeme nasledovať Ježiša, nebudeme kráčať jeho cestou. Tento svet nič nezíska z toho, čo Ježiš priniesol a čo chce, aby sme my prinášali druhým. Teda je dôležite povedať si: potrebujem obrátenie! Potrebujem každodenné obrátenie, premenu. A vtedy pochopím ako je obrátenie niečo veľkolepé, vznešené, pretože ma stále pozýva k rastu. Stále ma pozýva, aby som sa nanovo zorientoval, aby som sa preveroval, aby som nikdy nestagnoval, aby som sa nikdy nezakolísal, nezaspal, aby som sa nestal lenivým v duchovnom živote. Pozýva ma, aby som sa vždy znovu prebúdzal, stával sa tým márnotratným synom, ktorý zblúdil, vstal a vrátil sa k otcovi. Vstať z takého či onakého stavu, vracať sa k Otcovi, k Bohu, k Ježišovi. Vracať sa k Božej láske.

A ďalej čo je dôležité pre vnútorné uschopňovanie sa pre duchovnú imunitu je viera. Mária ju má. Má silnú vieru, pevnú dôveru v Pána. „Mária, neboj sa,“ hovorí anjel, „neboj sa, Mária, Bohu nič nie je nemožné“, a Mária verí. Ona verí, že je to tak. Verí v Božiu lásku, verí v Božie vedenie. I napriek nejasnostiam, napriek rôznym ťažkostiam, s ktorými sa stretáva, Máriu nesie viera a dôvera v Pána.

Predstavme si ako jej bolo ťažko, keď musela utekať do Egypta. Predstavme si ako jej bolo ťažko, keď bola pod krížom, ale viera, dôvera v Pána ju niesli. Preto chce, aby aj naša viera rástla, aby sme aj my boli silní, aby sme mali pevnú vieru a dôveru v Pána. Modlitba, pôst, čítanie Božieho slova, adorácia, spoveď – toto všetko nám pomáha, aby zosilnela naša viera alebo aj modlitba k Božiemu milosrdenstvu, kde sa modlíme: pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom, alebo slová Ježišu dôverujem ti, Ježišu dôverujem ti. Toto všetko nám pomáha, aby sa v nás zosilňovala viera. Modlime sa za dar viery. Pane, posilni moju dôveru, vieru v teba – každý deň sa takto modlime. Ježiš sa modlí za Petrovu vieru. „Peter, modlil som sa za teba, aby tvoja viera neoslabla.“ Peter vie, že jeho viera môže zoslabnúť a rovnako je to aj s našou vierou. Je dôležité vieru sýtiť. Posilňovať ju modlitbou, aby sme sa každý deň odovzdali Ježišovi. Ježišu odovzdávam sa ti, neviem čo bude, ako bude, ale ja sa ti odovzdávam, mám dôveru v teba a ty ma veď. Ty, Pane, si môj pastier, ty si moja Cesta, Pravda, Život. Chcem ťa nasledovať. 

Dôležité pre vieru je veriť, že Boh nás miluje, veriť, že Božia láska je väčšia ako moje hriechy, moje slabosti. Prečo? Tu je ten kľúč. Pretože Boh nás miluje, pretože Božia láska je ako slnko, hovorí Ježiš. A slnko stále svieti. Zem sa otáča. Rovnako aj Boh, vždy nás miluje, aj keď sme dobrí, aj keď nie sme dobrí. Jeho láska nekončí, keď zhrešíme. Jeho láska je bezpodmienečná, slobodná sama v sebe. On nás nemiluje iba preto, že my sme dobrí, ale miluje nás preto, lebo on je dobrý, on je taký sám v sebe a chce, aby sme aj my verili v neho. Aby sme verili, že on nás miluje. A keď uveríš, že Boh ťa miluje, tvoje srdce sa otvára. Tvoje srdce vtedy nachádza pokoj. Boh ma miluje. Som milovaná Božia bytosť, som milovaný Boží syn/milovaná Božia dcéra. Toto ti prináša radosť, pokoj, a potom sa inak aj modlíš. Inak ideš na Eucharistiu, do kostola, máš iné motívy na modlitbu.  Jednoducho chceš odpovedať na túto lásku, chceš odpovedať na tú lásku, ktorá ťa miluje nekonečne a dáva ti slobodu vybrať si: v slobode si vyberám teba, Pane. V slobode sa rozhodujem pre teba, chcem tráviť čas s tebou, chcem sa otvárať tvojej láske. A čo je dôležité, budeš sa od tejto lásky učiť, budeš sa nadchýnať touto láskou. A teraz, tento moment je pre nás veľmi dôležitý, a to je, učiť sa od Ježiša, učiť sa od Márie, učiť sa od Božej lásky, učiť sa dovoľovať, aby ma zachvátila, aby som aj ja potom mohol takto pôsobiť. To je pre nás kľúčový moment v duchovnom živote. Prečo sa modlíme? Prečo sa postíme? Prečo? Aby sme sa stali podobní Ježišovi, aby sme sa stali podobní Márii, aby som potom aj ja mohol v konkrétnej situácií ukázať lásku, ktorú mi prejavuje Boh. A nie, že ja sa modlím, aby mi Boh odpustil, aby bol Boh ku mne milosrdný, a keď sa ja stretnem s nejakým človekom, potom už platia iné zákony, už neexistuje odpustenie. Potom vidím iba negatívne veci v druhom, kritizujem, hovorím negatívne o druhých. Ja som dobrý, druhí sú zlí. Toto nie je Kristova cesta, to nie je Kristova cesta! Ježiš povedal: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“. My sa modlíme, aby sme spoznávali túto lásku, aby sme spoznávali túto Kristovu lásku, Božiu lásku, aby sme sa učili od neho, aby sme mohli žiť jeho lásku.

Panna Mária hovorí: buďte mojimi vystretými rukami k druhým. To chce aj Ježiš, aby sme pokračovali a robili to, čo robil on. Láska. Láska je zmyslom modlitby. Učíme sa modliť, aby sme sa mohli učiť milovať. Učíme sa modliť nielen preto, aby sme sa niečo odmodlili, aby sme niečo urobili, ale aby sme sa učili milovať ako miloval Ježiš. A v praxi uvidíme, aký je stav, či sme dosiahli tú mieru jeho lásky alebo sme ešte stále ďaleko. Niekedy sme ďaleko od Ježiša a jeho lásky a niekedy blízko, ale často sme ďaleko. A  preto je potrebné vždy sa vracať, ako hovorí Panna Mária, vráťte sa k Ježišovi, navracajte sa k jeho láske. To znamená – vráťte sa k nemu, pozerajte sa na neho, nadchýnajte sa ním, učte sa od neho. On nech bude tvojím vzorom a príkladom. Preto je dobré modliť sa za lásku. Panna Mária hovorí: Modlite sa za lásku k osobe, ktorá vám ublížila, ktorú nemáte radi, modlite sa za lásku, aby láska bola vo vás silnejšia, aby vládla. Aby láska bola silnejšia ako všetky ostatné myšlienky, pocity, ktoré sa vyskytnú vo vás. Ja často vydávam jedno svedectvo, pretože patrí k mojim hlbokým duchovným skúsenostiam a to je modlitba za lásku. Keď som si prečítal toto posolstvo prvýkrát, práve som sa nachádzal v situácií, keď som sa cítil zranený jednou osobou a modlil som sa za lásku. Ježišu daj mi lásku k tejto osobe. Bol to zápas, nebolo to ľahké. Trvalo to tri dni a na tretí deň som pocítil, zakúsil som oslobodenie. Láska sa vrátila do môjho srdca a  vtedy  som pochopil, že som odpustil, že ten proces odpustenia sa skončil. A tým, že sa moje srdce oslobodilo, vyšiel som z hrobu, v ktorom som sa nachádzal. Bol to hrob negatívnych myšlienok, pocitov, neodpustenia, túžby po pomste, túžby, aby sa druhý mal zle atď. Pomohla mi v tom modlitba za lásku. Preto je dobré, aby sme sa každý deň modlili za lásku k druhým ľuďom. Ježišu, daj mi lásku k druhej osobe.

Kríž je jeden z dôležitých, veľmi dôležitých, momentov v škole Panny Márie. Pozýva nás, aby sme sa modlili pod krížom, na hore Križevac. Pozýva nás, aby sme sa modlili pod krížom v kostole, aby sme zobrali kríž do rúk, aby sme sa pozerali na Ježiša, nadchýnali sa Ježišom, jeho láskou, ktorá je vrcholom a vrchol sa odohral na kríži. Ježiš na kríži povedal: je dokonané. Teda láska vystúpila na svoj vrchol, keď dala život za nás, svoj život za nás. On spravodlivý a nevinný dáva seba za našu spásu.

Drahí priatelia, teraz sa nachádzame v situácií kríža, keď nás  pandémia koronavírusu zastavila. Zastavila naše plány, naše túžby, naše očakávania… a teraz všetko vyzerá úplne inak ako sme si to predstavovali. A pre nás je to kríž. Kríž je vždy taký. Panna Mária chce, aby sme žili Ježišove slová, ktoré hovorí: vezmi svoj kríž, prijmi svoj kríž. Prečo? Pretože, keď prijmeš kríž, potom vstúpiš do procesu premeny –  premeny vnútra svojho srdca – a potom sa odohrá niečo dobré. Ty si myslíš, že je to katastrofa, keď sa zmenil tvoj plán, keď sa zmenili tvoje očakávania a všetko je úplne inak, ale nemusí to tak byť. Môže to byť aj naopak. Môže sa stať aj niečo oveľa lepšie, úplne inak ako si si len mohol predstaviť. Ježiš hovorí: „Moje jarmo je sladké a bremeno ľahké“. To je tá premena. Keď prijmem „kríž seba“, takého, aký som a druhých ľudí, takých, akí sú, nie takých, akými chcem, aby boli, vtedy sa odohráva vo mne premena. Pozerám sa inak. Táto premena, prijatie kríža, mení môj pohľad, moje rozmýšľanie, názory a všetko vyzerá inak.  Potom bremeno nie je ťažké, ale stáva sa ľahkým jarmom. Nie je trpké, ale sladké. Aj táto situácia, v ktorej sa teraz nachádzame, nadobúda nový vzhľad. A môžem povedať: Bože, ďakujem ti za to, ďakujem ti, Pane, mal som iné plány, iné túžby, ale vidím, že táto situácia mi priniesla požehnanie, priniesla mi veľa dobra, veľa dobrého pre duchovný život. Priniesla mi spásu, pretože som sa priblížil ku tebe, Ježišu, vrátil som sa k modlitbe, k svojej rodine. A toto je najdôležitejšie, najkrajšie zo všetkého. Toto jediné je dôležité, všetko ostatné je pominuteľné. A potom, dôležité je, drahí priatelia, aby sme brali do rúk kríž a pozerali sa na Ježiša, modlili sa pod krížom, aby sme sa nadchýnali jeho láskou. Ježišovou láskou. On, aj keď je na kríži, modlí sa za tých, ktorí ho ukrižovali: „Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia“. Ježiš sa modlí za svojich prenasledovateľov, modlí sa a chce, aby boli zachránení, spasení, a toto je víťazstvo nad zlom. Ježiš zvíťazil nad zlom. Iba takýmto spôsobom môže byť zlo porazené. Zlo nemôžeme poraziť  takým spôsobom, že budeme odpovedať zlom na zlo. Nemôžeme zvíťaziť násilím. Zlo môže byť porazené iba takým spôsobom, akým nad ním zvíťazil Ježiš – keď zvíťazíme v sebe nad zlom.

Panna Mária, drahí priatelia, nás pozýva k pôstu. Pôst je niečo, čo je pre duchovný život veľmi dôležité. Mnohí z vás určite boli na duchovných cvičeniach pôstu, modlitby, mlčania. Pôst nám pomáha, aby sme sa oslobodzovali zvnútra, aby v nás rástla vnútorná sloboda. Prečo je pôst dôležitý? Pretože na určité veci si zvykneme, pretože sa stávame otrokmi vecí. Často začneme nasledovať nejaké veci a prestávame vidieť to, čo je v živote podstatné. Nevidíme, čo je skutočne dôležité. Pôst nám pomáha, aby sme opúšťali veci, aby sme ich zanechávali, aby sme si ich nevzali hneď, a týmto spôsobom sa vzďaľujeme od vecí. Takýmto spôsobom nanovo odkrývam hodnotu: hodnotu vecí, hodnotu života, hodnotu ľudí. Odkrývam krásu stvorení práve tým, že si ich nevezmem hneď. Páter Slavko Barbarič hovorieval, kto sa naučí žiť s vecami bez toho, žeby si ich zobral, dokáže žiť aj s ľuďmi. Dokáže žiť s ľuďmi, keď ich stretne, keď sa stretne s ich slabosťami. Práve vtedy, keď sa naučím nezobrať si hneď všetky veci a byť trpezlivý, čakať nevziať si hneď, vytrvať, vydržať v niektorých momentoch. Potom budem môcť žiť dobre s ľuďmi. Budem trpezlivý s ľuďmi, keď sú slabí, keď zhrešia, keď nie sú takí ako som si ich predstavoval. Dokážem ich prijať takých, akí sú. Čakať, čakať… to sú vzácne momenty pre duchovný život, pre naše medziľudské vzťahy, pre život s Pánom, aby sme nanovo odkrývali Eucharistiu, aby sme nanovo odkrývali toľko veľa darov, ktoré nám Pán dal a staneme sa spokojnými ľuďmi, staneme sa jednoduchí a budeme žiť jednoducho. Pochopíme, že nám je tak veľa darované. Máme toľko dôvodov na radosť, pokoj. Budeme žiť v slobode. Samozrejme, že budeme stále niečím zotročení, ale pôstom sa budeme stále oslobodzovať, naše oči sa budú otvárať, budeme stále spoznávať čo nás zotročuje, čo nie je dobré, čo nie je správne. Budeme schopní oslobodiť sa aj od ľudí, budeme schopní opustiť určité veci, závislosti a budeme vedieť, čo je to najdôležitejšie v živote a čo nie je dôležité. Čo mi netreba, načo nemusím míňať priveľa energie, pretože často míňame veľa energie na nepodstatné veci. V pôste znovu odkrývame to, čo je potrebné a potrebné je iba jedno. Potrebné je to, čo hovorí Ježiš Marte –  iba to jedno je potrebné, Mária si vybrala lepší podiel.

Drahí priatelia, bratia a sestry, chcem vám popriať, aby ste sa počas tohto stretnutia, duchovného programu, ktorý dnes máte, posilnili, osviežili. Aby ste sa zvnútra obnovili a dokázali vstúpiť do svojho každodenného života, do svojich rodín, posilnení, osviežení zvnútra. Aby sme takýmto spôsobom odpovedali na volanie našej nebeskej Matky, Kráľovnej pokoja. Ďakujem vám za vašu pozornosť.  

 

Predchádzajúce

7. deň: Príťažlivosť kríža a smrť z lásky

Ďalej

Homília, páter Zvonimir Pavičić, Medžugorie, 06.05.2020