Pokračujeme v príprave na sv. omšu. Tieto tajomstvá nás vovádzajú do tajomstva utrpenia. Svätá omša je nekrvavá obeta Nového zákona. Kristus sa za nás dáva úplne. Práve ružencom vojdeme srdcom do tajomstva jeho umučenia a smrti, aby sme potom mohli zakúsiť všetku krásu a hĺbku Kristovej lásky, ktorá odpúšťa. Táto láska previedla Krista cez utrpenie a Kristovo utrpenie bolo nekonečným vyjadrením jeho lásky a odpustenia. Pozeranie sa na Ježiša a Máriu, ktorí trpia, nám pomôže, aby sme skutočne prežili začiatok svätej omše a moment pokánie. Boh rád odpúšťa, ale na začiatku svätej omše si osobne musíme uvedomiť svoje hriechy a priestupky a urobiť za ne pokánie. Potom bude možné aj duchovné uzdravenie a obrátenie, a následne stretnutie s Kristom.
Úvod
Ježišu, chcem sa ti teraz priblížiť a sprevádzať ťa na krížovej ceste na Kalváriu. Chcem byť pri tebe, keď budeš umierať a mať účasť na bolesti a utrpení tvojej Matky, Márie. Prosím ťa o milosť, aby som celým srdcom vošiel do tajomstva tvojho utrpenia, aby som celým srdcom pocítil hrôzu hriechu, a tak mohol odkryť hĺbku, šírku a výšku tvojej lásky. Prosím ťa o milosť vďačnosti, pretože si hodný chvály, slávy a hlbokej vďaky za lásku, ktorou si za nás trpel.
Mária, bolestná Matka, verná v utrpení a v trápení, prichádzam k tebe, aby si nebola sama v utrpení. Prijmi ma k sebe. Nie som dôstojný byť blízko, pretože viem, že nedostatočná láska v mojom srdci ti spôsobuje bolesť aj dnes, ale v tejto chvíli celým srdcom a celou dušou chcem byť pri tebe. Ďakujem ti, že mám v srdci túto túžbu, ale viem, že moje srdce nehorí dostatočnou láskou ani vďačnosťou. Na tvoj príhovor, Mária, nech mi dá Pán čisté srdce a veľa lásky. Nech mi on, ktorý za mňa trpí, umožní stretnutie so mnou a s tebou, ktorá máš svojou bolesťou účasť na vykúpení. Nech to bude radostné stretnutie.
1. Modlitba v Getsemanskej záhrade
Vďaka ti, Ježišu, že si pred svojím odchodom do Getsemanskej záhrady, kde začalo tvoje umučenie, slávil prvú omšovú obetu. Vďaka ti za lásku, ktorou si vzal chlieb a kalich a dal ich svojim učeníkom, aby jedli a pili, a povzbudil si ich, aby tak robili na tvoju pamiatku. Ďakujeme ti, Kriste!
Na začiatku tvojej životnej cesty bolo tvojej matke povedané, že tvoje meno je Emanuel, Boh s nami. Na konci tvojej pozemskej púte uskutočňuješ a zvečňuješ svoju prítomnosť s nami. Ty si Emanuel, božský chlieb, s nami i za nás. Ďakujeme ti!
Si sám v Getsemanskej záhrade. Zachvátil ťa smrteľný zápas. Apoštoli sú ďaleko, nie telom, ale duchom. Spia. Mária nie je prítomná telom, ale duchom a srdcom je vždy pri tebe. Ďakujeme ti za slová:
Otče, nech bude tvoja vôľa a nie moja!
Ďakujeme ti za strach, ktorý si pretrpel a za slová tvojho výkriku:
Otče, ak je to možné, nech ma minie tento kalich!
Ježišu, pripravujem sa na stretnutie s tebou v tejto svätej omši. Priznávam a je mi ľúto, že som ťa nechal samého a pýtam sa teraz seba samého: „Verím vôbec, že si prítomný v hostii?“ Toľko málo času venujem tomu, aby som sa ti klaňal v Eucharistii. Ako som často povrchne a bez nejakých myšlienok, narýchlo prijal sväté prijímanie. Odpovedal som: „Amen!“ – „Áno, verím!“ – ale moje srdce bolo ďaleko. Ježišu, je mi to ľúto. Touto svätou omšou a prijímaním sa chcem skutočne stretnúť s tebou. Uzdrav moju vieru v Eucharistickú prítomnosť. Daj mi také srdce, aby som pochopil, že si naozaj prítomný.
Prosím ťa aj za všetkých, ktorí budú so mnou účastní na tejto omši. Prebuď ich vieru v tvoju prítomnosť, a tak nebolo povrchných a svätokrádežných prijímaní a nevhodných stretnutí s tebou.
Prosím ťa ja za kňaza, ktorý bude sláviť svätú omšu a za ostatných kňazov. Odpusť im, že ťa často nechávajú samého, že v našich kostoloch nie je viac adorácie. Odpusť im, že bez srdca vykonávajú službu tajomstvám viery.
Očisti srdcia, prebuď spiacich, uteš zarmútených, osloboď zotročených nadávaním, daruj vnútornú slobodu zotročeným drogou, otrokom alkoholu a iných závislostí. Pyšným daruj pokoru. Tým, ktorí neodpúšťajú, daj silu odpustiť a odpustením získali vnútornú radosť. Lakomcom daruj ducha lásky a pripravenosti mať účasť na utrpení druhých. Tým, ktorí sú zaťažení rodinnými spormi, daruj teraz pokoj a zmierenie. Otcom rodín, ktorí sú v pasci nerestí, daruj slobodu. Tým, ktorí nie sú verní láske v rodine, vráť lásku a vernosť. Tým, ktorí trpia nevhodným správaním a návykmi, daj silu, aby boli schopní vážiť si svoje telo a telo svojho blížneho.
Obetujem ti , Pane, aj všetkých tých, ktorí už viac neprichádzajú na stretnutie s tebou, na svätú omšu, pretože stratili vieru a v nevere sú ďaleko od teba, v nepokojoch. Navráť im vieru.
Chorým, ktorí nemôžu prísť, a chcú z celého srdca, buď blízko. Poteš ich ako teba potešil anjel. S tvojimi slzami a bolesťami, strachom a utrpením, potom a osamelosťou prednášam Všemohúcemu Otcovi všetky bolesti a všetky utrpenia pre spásu sveta.
Nech sa už viac nestane, Ježišu, že by niekto z tvojich priateľov zostal spať. Nech sú na tvoje volanie telo aj duch pripravení na nový život, na novú vernosť.
V Getsemanskej záhrade sa stala veľká zrada. Tvoje srdce muselo bolieť, keď prišiel Judáš a zradil ťa bozkom. Ale ty si zo svojej nekonečnej lásky svojmu zradcovi priateľsky povedal: „Priateľu!“ Dal si mu možnosť, aby pochopil, čo robí a aby sa vzdal tohto zradného činu.
Do tejto prípravy na stretnutie s tebou, Ježišu, prinášam a obetujem ti všetky zrady, ktoré som ti spôsobil. Obetujem ti všetky stretnutia s chorými, biednymi, odmietnutými, väzňami, hladnými, smädnými a smutnými, v ktorých som ťa nespoznal, keď som ťa urazil svojou povrchnosťou. Odpusť nám všetkým, ktorí sme sa tu zhromaždili na stretnutie s tebou, všetky zrady. Odpusť zrady aj tým, ktorí ťa už viac nehľadajú v Eucharistii. Odpusť im a zmiluj sa nad nimi… Ďakujeme ti, že rád odpúšťaš, a tak môžeme s radosťou očakávať stretnutie s tebou.
Otče náš, 10 Zdravas’Mária, Sláva Otcu, Ó, môj Ježišu…