Reťaz milostí v modlitbe za pokoj

16. júna sme sa začali modliť deviatnik k 44. výročiu zjavení Panny Márie v Medžugorí. Každé ráno 4:30 vystupujeme na Podbrdo, modlíme sa ruženec a čakáme na zjavenie Panny Márie, aby sme sa spolu modlili za pokoj.

Od 1.dňa novény som pociťovala bolesti kĺbov a svalov. Som aktívna osoba. Vždy chodím rada pešo a nemám zdravotné problémy takže ma táto bolesť prekvapila a aj hnevala, lebo obmedzovala moju aktivitu počas dňa. Druhý deň som ranný výstup na Podbrdo zvládla veľmi ťažko. Už ma bolelo celé telo veľmi intenzívne a bez prestávky. Každým krokom som cítila pichľavú bolesť vo všetkých svaloch. Nikdy som niečo také nezažila, ani pri chorobách. Zobrala som si liek proti bolesti, no ten iba trochu zmiernil bolesť, ale úplne neodišla. Keď liek po 4 hodinách vyprchal, začalo to znova.

Tretí deň som už bola veľmi vyčerpaná a po výstupe na Podbrdo ráno v 3.deň novény, som už začala pociťovať aj duchovné boje. Bol to veľmi ťažký deň. V ten deň mal môj ocko narodeniny a aj keď som vôbec nemala náladu na telefonáty, chcela som mu popriať a počuť ho. Keď sme sa spolu rozprávali tak mi povedal, že každý deň aj s mamou sledujú online prenos modlitby, ktorý im preposielam a povedal mi, že vstáva každé ráno 4:30, modlí sa s nami ruženec a po zjavení si ide zas ľahnúť.

Vtedy som to pochopila, všetku tú bolesť. To, že môj ocko si kvôli modlitbe nastavil budík bola veľká Pánova milosť na príhovor Panny Márie. Nikdy predtým to neurobil a je veľkým milovníkom spánku a oddychu. Nastavil si budík ani nie kvôli osobnej potrebe, ale aby sa na diaľku modlil s Pannou Máriou na jej úmysly, za pokoj. Toto je veľká milosť!

Ja som jej odovzdala svoju bolesť tu v Medžugorí a ocko dostal milosť vstávať a modliť sa. Je to jeho obeta, ktorej milosť bude použitá zas niekde, kde to bude potrebné. A tak s našou Božou Matkou vytvárame reťaz milosti. Cez prijaté a odovzdané utrpenie, cez naše obety, ktoré jej dáme. Ona najlepšie vie, čo potrebujeme my a ľudia, ktorých nosíme v srdci.

Večer na svätej omši, pred sv. prijímaním, som odovzdala Ježišovi všetky bolesti tela a duše a úprimne som mu povedala, že už mi nevadí znášať bolesť za všetkých ľudí v mojom srdci a ďakovala som za Pannu Máriu. Po prijímaní som pocítila veľkú úľavu a dokázala som iba plakať a ďakovať.

Bola to ďalšia škola Panny Márie o tom, ako prijímať všetko malé aj veľké utrpenie a odovzdávať ich na jej úmysly a ona bude konať reťaz zázrakov v našich životoch.