Som s vami, aby som vám povedala (Páter Marinko Šakota, OFM)

Posolstvo 25. apríla 2024

„Drahé deti! Som s vami, aby som vám povedala, že vás milujem a povzbudzujem vás k modlitbe, pretože satan je silný a každým dňom je jeho sila väčšia skrze tých, ktorí si vybrali smrť a nenávisť. Vy, deti moje, buďte modlitbou a mojimi vystretými rukami lásky pre všetkých tých, ktorí sú v tme a hľadajú svetlo nášho Boha. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“

  1. „Som s vami, aby som vám povedala,…“

Vedome alebo podvedome si kladieme otázky: „Prečo Panna Mária prišla k nám? Prečo sa zjavuje tak dlho a čo chce svojimi príchodmi dosiahnuť?“ V posolstvách nám odkrýva dôvody, prečo je s nami. Uvedieme ich niekoľko:

  • chce nám povedať, že Boh existuje (prvé dni zjavení),
  • chce nám pomôcť ako nájsť pravý pokoj, 
  • chce nás učiť ako sa modliť, milovať, … .

V tomto posolstve nám dáva ešte jedno vysvetlenie: „Som s vami, aby som vám povedala…“ Teda, Panna Mária nám chce niečo povedať. To, čo nám chce povedať, musí byť určite dôležité. Počúvajme Matku: „Som s vami, aby som vám povedala, že vás milujem a povzbudzujem vás k modlitbe“. 

Prečo nám to chce Panna Mária povedať? Či nie preto, že často na to zabúdame alebo si to ani neuvedomujeme?

2. „…že vás milujem…“

Panna Mária nám najprv hovorí, že nás miluje. Možno si povieme, že nič výnimočné, pretože sme si na tieto slová zvykli, rovnako ako aj na oslovenie: „Drahé deti!“. Lenže problém je práve v tom, že sme si na tieto slová zvykli a viac sa nás nedotýkajú, neprežívame ich. Preto nás toto posolstvo chce prebudiť, aby sme prijali neuveriteľnú pravdu: Panna Mária nás miluje! Panna Mária miluje teba! Panna Mária miluje mňa! 

Dá sa na to vôbec zvyknúť?! Je to úplne neuveriteľné! Prečo ma Panna Mária miluje? Preto, že som si to zaslúžil? Preto, že som dôležitý v tomto vesmíre?

Nie. Nejde o nás, ale o Pannu Máriu. Jej láska je zázračná. Jej láska je taká veľká, že nás miluje napriek našim slabostiam a hriechom. Jej láska nám hovorí, že jej na nás záleží, že sme dôležití, že je naša matka a my sme jej deti. Materinská láska je taká obrovská, že trpí a plače, keď ideme nesprávnym smerom. Miluje nás, pretože nám chce dobre a chce nám pomôcť.

Keď veríme a máme otvorené srdce, tieto slová (milujem vás) v nás uzdravujú ranené srdce, prinášajú pokoj a radosť. Dávajú istotu, pretože vieme, že pri nás Matka, ktorá nás miluje! A ešte niečo: Tieto slová v nás prebúdzajú potrebu na túto lásku odpovedať. Ako môžeme ostať ľahostajní k zázračnej, nezaslúženej láske nebeskej Matky?

3. „…a povzbudzujem k modlitbe,…“

Druhé, čo Panna Mária chce, je povzbudiť nás k modlitbe. V mnohých veriacich vyvstáva zamyslenie: „Prečo nás Panna Mária najčastejšie pozýva k modlitbe? Veď to vieme! Nie všetko je o modlitbe!

Je pravda, že nie je všetko o modlitbe, ale Panna Mária nás pozýva k modlitbe preto, lebo práve na ňu zabúdame. Znie to možno trochu zvláštne, ale týmito vytrvalými pozvaniami k modlitbe nechce povedať nič iné, len aby sme žili úplne, plnohodnotne. Nie jednostranne, ale celistvo. Nie na jednej nohe, ale na dvoch. Ora et labora (modli sa a pracuj) je pravidlo sv. Benedikta. To je plnohodnotný život. Modli sa, ale aj pracuj. Pracuj, ale sa aj modli. Aj jedno, aj druhé. 

Plnohodnotný život žijeme vtedy, keď sa nestaráme iba o telo, ale aj o dušu. Plnohodnotný život je, keď sýtime telo aj dušu, keď čistíme telo (umývanie, sprchovanie), ale aj dušu. Pokrmom pre dušu je najmä Eucharistia a Božie slovo. Čistenie duše sa deje pri svätej spovedi. 

Takéto časté Máriine pozvania k modlitbe sú znakom toho, že sa nemodlíme a to znamená, že nežijeme plnohodnotne, ale jednostranne, že stojíme na jednej nohe (starostlivosť len o materiálne). Kto je teda jednostranný? Veriaci, ktorí idú do kostola, modlia sa a pracujú? Alebo tí, ktorí nechodia do kostola, ktorí sa nemodlia, ale len pracujú a myslia na materiálny úžitok?

4. „…pretože satan je silný a každým dňom je jeho sila väčšia skrze tých, ktorí si vybrali smrť a nenávisť.“

Ďalší dôvod, prečo nás Panna Mária pozýva k modlitbe, je satan. Nehovorí, aby sme sa báli satana. Netreba sa báť, pretože Boh je silnejší. Nie je azda pravda, že satan je vo všetkom a všade okolo nás a nie sú slepí tí, ktorí neveria, že satan existuje? Panna Mária nám jasne hovorí, že satan existuje a netreba ho podceňovať. 

Božie slovo nás učí, že satan je nepriateľom človeka a otcom klamstva. V čom je pasca, do ktorej sa mnohí chytia? V tom, že satan sa nikdy nepredstavuje ako nepriateľ človeka, ale ako jeho priateľ. Nie ako otec klamstva, ale ako otec pravdy. Nie ako tma, ale ako svetlo (Lucifer=ten, ktorý nesie svetlo). Adamovi a Eve hovorí, že sa stanú bohmi, že nie je hriech, ak prekročia Božie prikázanie. Ježišovi na púšti chce pomôcť a dať mu chlieb. 

Keďže je teda satan nepriateľom a otcom lži, mnohých naláka  na „tenký ľad“. Neznamená to hneď, že satan pôsobí, ak sa v nás objavia negatívne myšlienky o niekom, alebo emócie, ako sú hnev, závisť alebo nenávisť. Napriek tomu musíme, keď sa také niečo ukáže,  spozornieť, pretože satan chce využiť práve tieto emócie a zneužiť nás na svoje účely. Vieme, že iskra spôsobí požiar a negatívna myšlienka alebo pocit vedú k hádke, nerozprávaniu sa či neodpusteniu. Práve toto satan chce. 

Preto nás Panna Mária pozýva k modlitbe. Keď sa modlíme, obraciame sa a vraciame sa k Bohu, hľadáme jeho pomoc a ochranu. Keď prosíme, aby Pán posilnil našu vieru a aby v nás naša láska rástla, vtedy sa posilňuje naše vnútro a sme pripravení vzoprieť sa zlu. 

Nemôžeme sa vyhnúť pokušeniam. Božie slovo nás učí, že pokušenia boli už hneď na začiatku pri stvorení človeka. Adam a Eva túto skúšku nezvládli. Satan pokúšal aj Ježiša, a Ježiš zvíťazil. Prečo zvíťazil? Pretože sa modlil a postil. 

5. „Vy, deti moje, buďte modlitbou a mojimi vystretými rukami lásky pre všetkých tých, ktorí sú v tme a hľadajú svetlo nášho Boha.“

Koho hlasom a rukami chceme byť? Nemôžeme byť neutrálni. Vždy sme niekoho spolupracovníci. Ak sme satanovi, vtedy bude skrze nás posilňovať svoj vplyv a bude sa šíriť zlo. Napríklad, keď rozprávame negatívne o druhých (klebety a ohováranie), komu slúžime? Keď nenávidíme ľudí a neodpúšťame, koho sme nástrojmi?

Máriinou túžbou je, aby sme boli jej vystretými rukami lásky k ľuďom, ktorí sú v tme. To budeme môcť byť vtedy, keď si spomenieme, že nás miluje. Je múdrosťou, keď pochopíme: Panna Mária ma miluje. Mňa – takého slabého a hriešneho. To znamená, že som dôležitý a že Panna Mária so mnou počíta. Ako môžem neodpovedať na takú lásku?! Snáď môžem premárniť príležitosť, ktorá sa mi ponúka?

Z Máriinho pozvania môžeme vytušiť, že svojimi rukami chce priniesť pokoj a lásku ľuďom, ktorí sú v tme, v hriechu, ďaleko od Boha a Božej lásky, v konfliktoch a vojnách, neodpustení, depresii… Nemôže to urobiť sama, ale len skrze mňa a teba. 

Pre nás, ktorí žijeme v súčasnej spoločnosti, nie je ľahké ani pochopiť, ani žiť Máriino pozvanie, aby sme pomohli jej aj ľuďom. Aj my, kresťania, sme deťmi moderné žiť len pre seba? Aby mne bolo dobre, aby som sa ja dobre cítil? Nevládne náhodou myšlienka: Nikto ma nezaujíma? O druhých sa nestarám? 

Týmto pozvaním, aby sme boli jej vystretými rukami pokoja a lásky k ľuďom, ktorí sú v tme a hriechu, nechce Panna Mária nič iné, len to, čo chce aj Ježiš: Aby sme nežili len pre seba, ale aj pre druhých. A prečo to chce? Na túto otázku môžeme odpovedať vtedy, keď pochopíme, čo je to skutočná láska.  

 

Predchádzajúce

Deviatnik k Fatimskej Panne Márii – 4. deň

Ďalej

Deviatnik k Fatimskej Panne Márii – 5. deň