Spoveď je sviatosť zmierenia. Boh vždy odpúšťa hriechy človeku, svojmu stvoreniu, keď ho o to skrúšene prosí. Skrze Krista ustanovil aj osobitnú sviatosť, v ktorej odpúšťa hriechy a uzdravuje dušu z rán, ktoré hriech spôsobil.

Eucharistia je hostina a odpustenie hriechov spolu so zmierením sú predpokladom tejto eucharistickej hostiny. Práve nové rúcho, o ktorom hovorí Kristus, povzbudzuje k spovedi a k očisteniu od hriechov silou Božej lásky, ktorá sa osobitne prejavuje v spovedi (porov. Mt 22, 1-14).

Treba však zdôrazniť: Ak veriaci v srdci nepociťuje ťažký hriech, zaťažujúci nepríjemný stav, môže pristúpiť k svätému prijímaniu. No nestačí byť len čistý od hriechu. Potrebné je aj veriť, že v Eucharistii je prítomný Kristus. Svätý Pavol vyčíta kresťanom niektoré poklesky vo vzťahu k sláveniu Eucharistie: vzájomnú sebeckosť a nerozpoznanie Kristovho tela v Eucharistickom chlebe (porov. 1 Kor 11, 23).

Pre dôstojný eucharistický život je potrebná pravidelná spoveď. Podľa posolstiev a poučení Panny Márie, by sa sviatostná spoveď mala konať raz mesačne. Keď sa spytovaním svedomia pripravujeme na svätú spoveď, vždy by sme sa mali zamýšľať nad otázkami vďačnosti a lásky. Tej lásky, ktorá sa rada dáva a delí s chudobnými, v ktorých rozpoznáva Krista. Takéto zanedbania a hriechy máme vždy predkladať milosrdnému Otcovmu srdcu a prosiť o odpustenie hriechov a uzdravenie rán, ktoré hriech spôsobil. Ako sme už spomenuli, pred každou svätou omšou je modlitba za odpustenie a uzdravenie, ktorá sa deje v spoločenstve s ostatnými. 

Mnohí veriaci v poslednom čase pristupujú k tzv. všeobecnej spovedi s hromadným rozhrešením a nevidia zmysel v individuálnej spovedi. Treba však zdôrazniť, že všeobecná, spoločná spoveď – ktorá sa koná na začiatku omše alebo je organizovaná vo farskom spoločenstve niekoľkokrát do roka – nenahrádza osobnú spoveď, rovnako ako spoločná spoveď nevylučuje hromadné rozhrešenie. Hlbším vstupovaním do eucharistického tajomstva a lásky sa kresťanská duša stáva citlivejšou a ľahšie rozpoznáva, čo nie je v poriadku. Ľahšie sa oslobodzuje od neporiadku a pevnejšie vrastá do tajomstva eucharistickej lásky. Tak sa stáva živou eucharistiou.